Posezení u cimbálu leden 2013
A teraz k môjmu objavu… Dajme mu meno Antonín…
Všimla som si ho lebo mal peknú košeľu. Taká tá prúžkovaná ale hrubé pruhy čo sa prelínajú, takže prvé čo som si všimla bola košeľa. Potom som zistila, že pekná košeľa aj pekne spieva, zrejme je v mužskom zbore Slováckého krúžku.
Posedenie u cimbálu 13.2.2013
na ďalšom stretnutí u cimbálu som si ho znova obzerala a zistila som, že aj pekne tancuje, zrejme je bývalý tanečník súboru…
Posedenie u cimbálu 13.3.2013
Na marcovom posedení u cimbálu som ho už otvorene pozorovala a zistila som, že aj on ma pozoruje. Zasa pekne spieval a blízko u nášho stolu. Otáčal sa dookola, pozeral na mňa dosť uprene, ale ja som jeho pohľad nevydržala. Po tejto strede som na neho začala myslieť intenzívne. Moje srdiečko sa ozvalo. Tie 4 týždne do aprílovej stredy u cimbálu boli nekonečné, ale na srdci som mala nádherný pocit. Začala som pátrať, pretože v marci som začula ako ho volajú Toník. Pozrela som si webovku slováckého krúžku, majú tam členov zboru aj ostatných členov. Zistila som, že v zbore spievajú dvaja Toníkovia. Potom som sa pozrela na všetkých členov, tam som našla len jedného Toníka a pod ním ešte z rovnakým priezviskom bola Zdena. Pomyslela som si, že to bude manželka. No nič, ešte som netušila ako sa vlastne volá, tak som si nerobila starosti…
A už tu bolo po tých dlhých a nekonečných 4 týždňoch nové
Posedenie u cimbálu 10.4.2013.
Asi to bol osud pretože tentoraz som sa dozvedela aj jeho priezvisko, nespieval a chlapci ho volali do kola: „ Tak co je Rohlík, (houska) proč nezpíváš. A bolo to všetko jasné, no ešte niečo, tentoraz prišiel so ženou, nesedeli pri sebe ani spolu netancovali, zdržali sa len dve hodiny, preto ani nespieval. A ja som si si spomenula, že Rohlík je to meno v zozname členov a pod ním je Rohlíková Zdena. Prešla ma nálada. A keď spolu odišli úplne som stratila chuť na zábavu. Ja sa neviem pretvarovať a tak som sedela celá schlípnutá, nekomunikatívna.
Musím ale pripustiť, že sa pritom ako sedel pri stole stále otáčal dozadu a uprene sa na mňa díval, ja som zasa ten pohľad nevydržala dlho.
Premýšľam, či by charakterný muž, ktorý je zadaný prejavil záujem o inú ženu. Zostáva mi len dilema, kým sa na to niekoho neopýtam, a čo? No predsa či je voľný, lebo inak to nemá zmysel…
Dnes je piatok a ja sa už teším na sobotu, teším sa na ňu už od toho 10.4 lebo ho znova uvidím na 17. Výstave moravských a českých vín, ktorá sa uskutoční v Hoteli Olšanka v Prahe 27.4 od 13hod.
Zaujímavé, keď som doma alebo v práci a mám kopec času na premýšľanie, tak vymýšľam rôzne otázky a situácie ako sa s ním dať do hovoru. No keď už ho vidím tak viem, že neurobím nič, hádam sa len budem snažiť vydržať jeho uprený pohľad, a uvidím čo sa potom stane… Nechám to všetko osudu a jeho iniciatíve. Po tom stretnutí v apríli keď viem, že je možno zadaný som trocha vo svojich citoch poľavila, ale ešte sa nevzdávam.
Stále cítim v srdci záujem o jeho osôbku.
Všetky lásky by sa mali začínať takto od srdca, potom by snáď vydržali dlhšie.
Na druhej strane som plná emócií a lásky, a keď sa ku mne chlap pritisne tak to vypláva na povrch a potom sa nechám opantať aj s nepravým mužom. Nemám kde tú energiu plytvať… Poraďte…
Pokračovanie nabudúce..
