Dosť často sa zamieňa pojem “upcyklácia” za “recyklácia”. Možno je to tým, že mnoho ľudí pojem upcyklácia ani nepozná, a tak všetko nazýva recykláciou, čo býva niekedy na škodu, pretože mnoho handmade vecí nie je recyklovaných, ale upcyklovaných. Poďme si teda tieto dva pojmy rozlíšiť 😉
Predstavme si plastovú (dajme tomu PET, nie všetky plasty sú recyklovateľné) fľašu.
Ak ju chceme “klasicky” zrecyklovať, tak ju hodíme do žltej popolnice, následným spracovaním – recyklovaním – sa z fľaše môže stať látka, z ktorej sa vyrobí taška alebo tričko. Rovnako sa z plastov môže vyrobiť “recyklovaný plast”, ktorý sa používa napr. ako dosky na plot, lavičky, tvárnice… Lenže takto druhýkrát použitý plast sa už ďalej zrecyklovať nedá. Skončí niekde na skládke, prípadne v mori. Takúto recykláciu nazývame aj “downcyklácia”. Podobne je na tom aj papier, tiež sa nedá recyklovať stále dookola.
So sklom je to iné, sklo sa dá v čistej forme takto využívať prakticky donekonečna. Tu už ide o rerecykláciu v pravom zmysle slova.
A potom je tu upcyklácia! Hurá!
Upcyklácia je prepracovanie pôvodnej veci na iné využitie. Teda napríklad naša “kamarátka” PETka už neslúži na skladovanie nápojov, ale ako lievik, kŕmidlo, forma na betón atď. Často majú upcyklované predmety pridanú, či dokonca umeleckú hodnotu. Pri upcyklácii sa dá využiť kadečo (aj to, čo sa klasicky zrecyklovať nedá) – staré oblečenie, cédéčka, pneumatiky, vaječné škrupiny, práčky (ako napríklad Krištof Kintera ;), drôty, proste všetko, čo ľudská kreativita dovolí.
My sme sa takto rozhodli upcyklovať staré pálené tehly a vyrobili sme z nich úkryt pre potrebné opeľovače – včely samotárky. Veríme, že hmyzie domčeky či hotely prinesú radosť nielen vám, ale najmä tým najmenším a najpotrebnejším – hmyzu. Pretože s hmyzom toho veľa začína, ale aj končí…
A samozrejme nezabúdajme na základné odpadové pravidlo – odpad vôbec netvoriť a nezvyšovať množstvo vecí, teda nekupovať tú PETku len preto, že ju potrebujem ako dekoráciu 🙂
