Kde bolo tam bolo, bola raz jedna žena. Ako to už tak býva vedľa tej ženy zjavil sa muž. Muž mnohých tvári a predsa tak jednotvárny. Muž, ktorý priniesol nádej v život. Nádej, ktorá sa premenila v lásku. Muž, ktorý vedel, čo chce a čakal. Čakal na tú správnu ženu, ktorá stála pred ním, no on ju nevidel. Nevidel ju alebo ju vidieť nechcel. Chcel čakať a čakal tak dlho, že žena sa otočila a zbadala iných mužov pripravených tých, ktorí by dali hocičo zato, aby mohli byť po jej boku. Žena stále čakala pretože milovala. Milovala čakajúceho muža. Muža, ktorý nechcel všetko hneď a čakal lásku. Bezpodmienečnú lásku, takú o ktorej dnes už len čítame. Takú, ktorá nič neočakáva. Vedomú – tú najkrajšiu s akou som sa kedy stretla. Žena sa, ale vzdala nádeje a prestala čakať. Cez to všetko, že som prestala čakať. Táto skúsenosť bola tou najkrájsnejšou a preto je tento príbeh iný. Niekto by bol čakal nenávisť, sklamanie, bolesť. Ja teraz vidím načo ten muž čakal bola to vedomá láska. Láska, ktorá neočakáva, ktorá nebolí, ktorá nesklame. Bola to čístá láska! A ja som šťastná, že som mohla byť jej súčasťou. Vďaka nemu som pochopila ako má vyzerať to, keď vás niekto miluje. Ďakujem mu za každú chviľu, ktorú som mohla prežiť po jeho boku, aj bez pocitu vlastenectva a túžby, ktoré sa dnes stávajú čoraz častejšie základom vzťahov, v ktorých žijeme. Vytráca sa z nich jednoduchosť a zmyselnosť a práve preto sa tak často kvôli láske trápime. Stále od nej čakáme niečo, od čoho stvorená nikdy nebola.
A tak nám prajem, aby sme našli tú skutočnú lásku a tiež nám prajem, aby sme sa vzdali strachu zo sklamania kvôli, ktorému ju nemusíte vidieť. 🙂
NAMASTE *heart*
