Motivácia a výchova detí k správnemu správaniu k živým tvorom
Canisterapia je veľmi málo známa na Slovensku a kde aj známa a obdivovaná je, aj tak nie je aplikovaná kvôli hygiene a riziku pohryznutia, ako mi bolo povedané od riaditeľky.
Pritom pes je skvelý motivačný prostriedok nielen k rehabilitácii pri chorých deťoch, ale aj skvelý motivátor k učeniu pri správnom postupe. Práca so psami ma jednoducho nadchla a verila som svojej vízii ponúknuť deťom iný krúžok, inú aktivitu ako ponúkajú školy a zároveň ich vychovávať k správnemu správaniu k živému tvorovi.
Našťastie som začala spoznávať inšpirujúce ženy a ľudí ktorý robili čo ich baví a boli tak šťastní… Takže som šla za hlasom svojho srdca a nenechala sa odbiť.
2 roky som bojovala s veternými mlynmi- školstvo, neúspešne, pes jednoducho do školy nepatrí a moje plány na krúžok pre deti so psami padli. Našťastie som mohla začať aspoň v škôlke u kamarátky ktorá neriešila chlpy a ktorá mi verila- ďakujem Nikuš.
Kombinácia pes a dieťa ma bavila viac a viac, preto vznikol nápad mať svoj krúžok mimo školy. Ale kde…povolili mi knižnicu na obecnom úrade – huraaa. Radosť netrvala dlho, pani ktorá mala na starosť knižnicu nám dávala jasne najavo, že sa jej psy ani deti nepáčia… Tak som sa naštvala a krúžok s deťmi mám doma- nuž môj muž nemal na výber aj keď boli náznaky protestov. Síce mám doma bordel na ktorý je moja mama alergická a viedla ma k dokonalému poriadku, ale došla som na jeden dôležitý fakt: ľudia čo majú doma bordel sú šťastnejší… veď ten neporiadok vás tam aj tak počká a návštevy ktoré čumákujú a hľadajú čo by mohli za dverami skritizovať som už dávno zrušila.
Potom prišla ponuka pracovať s chorými deťmi, bála som sa toho priznávam. No našla som sa. Tie deti sú úžasné a vďačnosť tak veľká. Moje psy ma tiež prekvapili, ich prístup k nim bol odlišný ako k zdravím deťom, bola som nadšená. Za takúto možnosť ďakujem Ivke, ktorá chcela pre deti z Centrum voľného času (pri Spojenej škole v TT) zmenu a novú radosť, pretože je náročné vymýšľať program pre hendikepované deti. Najskôr bol zo strany detí vidieť strach, tak isto ako aj u deti z krúžku či v škôlke. No vzťah ktorý si vybudovali….sa nedá opísať. Opísala by som to ako… jednoducho nevidím psa a deti, vidím rovnaké dušičky, úprimnosť, radosť… jeden celok.
Zdroj foto:Pixabay.com
