Možná se vám již stalo, že jste stáli před uměleckým dílem a zcela vás pohltilo, zatímco jiné s vámi nikterak nepohnulo. Umění totiž vnímáme každý jinak. Pokud se do konce září vydáte do Artia by KKCG na pražské Bořislavce, zůstanete ohromeni zcela určitě. K vidění zde jsou monumentální díla slovenského mistra velkoformátové abstrakce Martina Moflára, který výstavu připravoval ještě ve spolupráci se svým českým kolegou. Martinovy obrazy jsou rozměrné, avšak minimalistické. Vždy hledá ideální harmonii mezi barvou, linií, velikostí a tvarem. Je proslulý svým přísným a metodickým tvůrčím postupem. Často používá velmi vzácné a těžko dostupné barvy ze syntetických i přírodních pigmentů, které v malířství nemají zastoupení několik staletí. Čtěte dál a dozvíte se o jeho dílech i o něm samém více.
Jaké byly vaše první kroky k malbě a co vás nasměrovalo právě k abstrakci?
Ranná spomienka súvisí s detstvom u babičky, stará pani – Maďarka, ktorá bývala v jej susedstve, maľovala v jednoizbovom byte obrazy. Po návštevách u nej mi zostal v pamäti pach olejových farieb a cigaretového dymu. Klasicky som však vychodil ľudovú školu umenia a strednú umeleckú školu, kde vážny záujem o tvorbu samotnú prišiel asi v polovici štúdia strednej. Po skončení pedagogickej Fakulty v Prešove som sa konečne dostal k štúdiu umenia na novootvorenej Fakulte umení v Košiciach. Počas štúdia na prvej VŠ som dbal na zvládnutie klasickej kresby, grafických a maliarskych techník. Zaujímala som sa o literatúru o umenie, autorský film, kde ma rôzne osobné príbehy inšpirovali k objavovaniu prístupov, ktoré ma posúvali do neprebádaných oblastí vlastného prístupu k tvorbe.
Lze se dle Vaší zkušenosti dnes věnovat pouze umění, nebo je potřeba mít k tomu i něco dalšího?
Je to samozrejme individuálne, každý má inú mieru toho, čo v živote môže ovplyvniť sám a toho aké sú okolnosti… Je tu otázka ohľadom kompromisov v súvislosti so zákazkovým umením, keď sa treba prispôsobovať zadávateľom či tzv. väčšinovému vkusu, predstavám zberateľov o vlastnej značke umelca… Sú umelci, ktorí kombinujú tvorbu s inými činnosťami – nie je to slabosť, ale spôsob, ako zostať slobodný. Môj prípad je, že mám druhé zamestnanie a záväzok, ktorým je moja rodina a deti. Ale samozrejme to vyžaduje veľkú vytrvalosť a schopnosť myslieť aj prakticky.
Kdo nebo co vás nejvíce ovlivnilo či ovlivňuje v tvorbě? Kde čerpáte inspiraci, jsou například Vaše obrazy odrazem Vás samého, nebo i společenského dění?
Inšpirujú ma vizuálne detaily reality, ktoré sú spúšťačmi procesov v psychologickom zmysle – impulzmi, ktoré prepracovávam výtvarným jazykom. Hudba mi často pomáha sústrediť sa a prepnúť do môjho sveta v ateliéri. Obraz je vždy vyjadrením toho, ktorý ho namaľoval, ale aj spoločenského diania. Nežijem vo vákuu, udalosti, ktoré sa dejú okolo mňa sa ma dotýkajú a stávajú sa tiež súčasťou procesu vzniku diel. V obrazoch môže byť skrytá reakcia na dobu, ale aj na manifestáciu ticha a pomalosti, ktoré v nej chýbajú.
Zaměřujete se na monumentální, avšak minimalistickou tvorbu. Proč právě velká plátna a co je na tomto způsobu tvorby specifické?
Veľká plocha je vždy silná výzva pre umelca, pretože odhaľuje chyby okamžite. Výtvarník sa tu viac stretáva so svojimi limitmi. Rozhodujúce je účinne pracovať s mierkou. Častokrát je kľúčové uchopiť prázdno plochy, aby sa stala priestorom „diania“, ktoré upúta a vtiahne pozorovateľa.
Co podle Vás dělá obraz skutečně silným a působivým? Může to být právě i velikost plátna, nebo něco zcela jiného?
Veľkosť má svoju silu, ale to samo o sebe nestačí. Jednoznačne kvalita diela – zámer, energia autentickosti, ktorá v obraze zostane ako niečo neuchopiteľné… Atmosféra nadčasovosti.
Pracujete spíše spontánně, nebo je za každým obrazem předem daný koncept? Můžete přiblížit svůj tvůrčí proces, jak technicky vznikají takto velká plátna, co používáte za techniky apod.?
Mnoho času venujem príprave špecifických rámov a podkladov pre olejomaľbu. Na plátno maľujem vždy olejom. Popri tom pracujem na návrhoch v malej mierke temperou, kde viem robiť ľahšie a rýchlejšie zmeny. Používam aj návrhy s odstupom času niekoľkých rokov, kde prehodnocujem ich intenzitu. Čas je dôležitá súčasť selekcie. Dôležité je pre mňa dívať sa na farby samotné a premýšľať o kombináciách pri práci so vzorkami farebných plôch.
Abstrakce je pro mnohé špatně uchopitelná. Měl byste nějaký tip, jak k ní přistupovat? Co abstrakce znamená pro Vás osobně? Setkáváte se například se zcela jinými interpretacemi svých děl, než jaká byla původní myšlenka?
Abstrakcia je tu vyše sto rokov, divák by sa preto nemal obávať či tomu rozumie, alebo mal by jednoducho iba vnímať obraz ako taký. Abstrakcia je paradoxné ne-zobrazenie, kde tvary a kompozícia môžu zastupovať emócie alebo myšlienku, o ktorej chceš možno aj „pomlčať“. Citlivý divák by tomu mal dať čas aspoň pár minút. Pristupovať k nej s otvorenosťou, bez očakávania možno ako k hudbe. Keď ide človek napríklad do zoo nemusí zvieratám rozumieť, niektoré ho ale oslovia viac ako iné 😊. S inými interpretáciami sa samozrejme stretávam (napríklad, jaternice, mapa, ucho, neuróny, črevá)😊. Ľudia majú rôzne asociácie.
Jak vnímáte postavení abstraktní malby v dnešním světě?
Považujem abstrakciu za relevantnú a rovnocennú súčasť medzi inými umeleckými prístupmi. Abstraktná tvorba je možnosťou pre experimentovanie a slobodu intuitívneho použitia prostriedkov. Teda stále si drží silnú pozíciu možno práve pre svoju nejednoznačnosť, lebo aj tento pocit je súčasťou života. V dobe zahltenej informáciami a elektronickými obrazmi môže unavené oko upriamiť na nahotu prírodných či mentálnych štruktúr. V psychologickom zmysle zas môže reprezentovať to, čo chýba, či práve vyjadrovať potenciál, ktorý je v očakávaní. Vyjadruje metaforu medzistavu pred „stelesnením“ či pomenovaním, ktorá je prechodom a zrením. A práve preto je to stále nadčasový a univerzálny jazyk.
Jaké téma či projekt Vás aktuálně nejvíce zaměstnává?
Pracujem na novej sérii menších tvarovaných plátien s bohatšou organickou a farebnou štruktúrou.
Které momenty ve své kariéře považujete za klíčové? Je někdo, kdo Vás na Vaší umělecké cestě nejvíce ovlivnil?
V mladom veku to boli učitelia počas štúdia, ktorí odovzdali časť svojho nadšenia a energie. Pri štúdiu som sa nechal viac ovplyvňovať inými autormi čo bolo súčasťou lekcie porozumenia remeslu prostriedkom (štúdium Rembrandta, Goyu, Kolomana Sokola, až po Morandiho, Picassa a Miroa, Beuysa – bol by to dlhší zoznam..). Neskôr bola pre mňa impulzom americká abstrakcia. Určite ma vždy inšpirovali, alebo aj znervózňovali kvalitné diela, ktorým som sa chcel priblížiť, ale čo sa týka štýlu, snažil som sa voči vzorom vymedzovať v negatívnom zmysle. Odbočiť na cestu vlastného výberu a hľadania medzery, cez ktorú môžem prejsť iba ja sám.
Co byste poradil začínajícím umělcům, kteří si teprve hledají své místo na umělecké scéně a třeba uvažují, kterým směrem se vydat?
Hľadať svoju vlastnú cestu, nie napodobňovať. Byť trpezlivý. Pracovať, aj keď veci nie sú vidieť hneď navonok. A najmä – byť úprimný voči sebe. Tvorba je beh na dlhé trate a preto treba zvážiť či sa chce človek v tom angažovať naplno a investovať čas a prostriedky.
Kam byste se rád v budoucnu ve své tvorbě dál posouval?
Chcel by som naďalej skúmať hranice obrazu ako objektu a možno vstupovať viac do priestoru. Určite by som rád získaval nové skúsenosti z vystavovania v kontexte dobrej architektúry alebo kurátorskej koncepcie.
Foto: se souhlasem Martina Moflára
