Prinášame vám rozhovor so spisovateľkou a samovydavateľkou kníh pre ženy…
Kvetka Vanerková, ktorú poznáte pod umeleckým menom Kvetka Veverková vydala už tri knihy naplnené glosami zo svojho ženského života. Pútavé rozprávanie o „bežných“ životných situáciách priťahuje veľké množstvo čitateliek, ktoré Kvetku upodozrievajú, že u nich doma nainštalovala skrytú kameru. Všetky knihy vydáva pod vlastnou réžiou a ako priznáva nie vždy je to cesta ružovou záhradou. Prečítajte si zaujímavé rozprávanie ženy, ktorej životným krédom a teda aj poslaním jej tvorby, je rozdávať ľuďom úsmev každý deň.
Tvoja prvá kniha LEN TAK, spôsobila veľký rozruch medzi ženami. Čakala si to?
Ono totiž očakávanie ani veľmi nebolo, pretože veľa žien úryvky čítalo na stránkach SAShE.sk …skôr ma zaujímali reakcie žien, ktoré o mne nikdy nepočuli. A priznám sa potešili ma ich pozitívne maily a odozvy.
Ako to vlastne celé začalo? Spomínaš si na deň, kedy si napísala prvú vetu?
Prvé vety mojich kníh som písala v duchu, už veľmi dávno. Ale ten správny čas dozrel asi tak pred tromi rokmi, keď som začala intenzívne písať a uverejňovať blogy a okrem toho aj články v printových médiách.
Čo hovorí na tvoj úspech tvoja rodina? Podporovali ťa od začiatku?
Nebudem klamať, podpora nebola takmer žiadna, bolo to také moje „písanie“, ktoré rodina brala ako „hrajkanie sa“. Ale mňa to v tom čase bavilo viac, ako čokoľvek iné. Nevzdala som sa a išla som si za svojím snom, vydať vlastnú knihu.
Ako vyzerá tvoj bežný deň a ako by si si predstavovala svoj ideálny deň?
Bežný deň je veľmi presne opísaný veľakrát v mojich knihách, je úplne obyčajný, ráno vstanem, budím deti, chystám desiate /ak nie sú prázdniny/, mám dvoch synov takže taký full servis pre pánov tvorstva a potom sa dám do poriadku ja a veselo kráčam do práce. No a ideálny deň? Vidieť okolo seba usmiatych, dobre naladených ľudí, troška písať, troška sa zabávať, taký pohodový mix…
Tvoje knihy vychádzajú pod tvojou réžiou. Čo je najťažšie na živote samovydavateľa, a z čoho máš naopak najväčšiu radosť?
Najťažšie? Neviem to takto „diagnostikovať“ človek sa síce zadĺži, ale vie, že sú to jeho dlhy a blbo povedané, k nikomu inému nemám záväzky, a táto cesta mi vyhovuje. Radosť mám z priamej spätnej odozvy od žien, ktoré moje knihy prečítali. Keďže si knihy distribuujem sama a je to ten najúžasnejší pocit, viac ako všetky peniaze sveta.
Ako zvládaš marketing a reklamu svojich kníh? Nechávaš si poradiť od odborníkov alebo si ideš svojou vlastnou cestou a dáš na svoje pocity a intuíciu?
Odborník na marketing na Slovensku vie povedať toto: „Koľko na to dáš eur?“ Tak takou cestou nejdem a nechcem isť, radšej si šliapem chodníček sama. Je to síce niekedy s riadne odretými nohami, ale stojí to za to. A mimochodom je to celkom zaujímavá cesta, ako si skúsiť profesiu marketingu.
Tvoje knihy sú zapojené aj v Knihobežníku. Prečo si sa rozhodla zapojiť do tohto projektu? Ako prispel k tvojej prezentácii a aké sú ohlasy čitateliek?
Knihobežník som našla na Martinuse a hneď som vedela, že sa doň musím zapojiť. Myšlienka je mi veľmi sympatická. Je to projekt, kde sa knihy schovávajú na rôzne miesta, na webe sa udá ich poloha a ktokoľvek registrovaný si knihu vie nájsť. Nevýhodou je, že nie je každý poctivý a knihu potom už neposunie. 🙂 Knihy zapojené do Knihobežníka je možné kontrolovať v systéme. A ak ich poctivý nálezca nájde, mám krásne spätné väzby a to je pre mňa veľmi dôležité.
Prezradíš nám na aké zaujímavé miesta si ukryla svoju knihu?
Darovala som 7 kníh a možno najzaujímavejšie miesto, kde som konkrétne jednu ukryla bol zmrzlinový stánok. A tam si po ňu prišla pani až z Trnavy myslím, a ďalej sa knihy posielajú aj poštou, sú na ne dlhé poradovníky.
Aký je to pocit, keď vieš, že tvoje myšlienky môžeš zdieľať s tisíckami žien, ktoré čítajú tvoje knihy?
Ten úplne najkrajší, a keby som mohla (a raz to tak bude) budem knihy len rozdávať. Je to fantastický pocit rozdávať ľudom úsmev. Pre mňa je to na nezaplatenie.
Čo by si chcela odkázať tvojim čitateľkám, ktoré už netrpezlivo čakajú na ďalšiu tvoju knihu?
Len krátky odkaz v zmysle, že v hlave mám veľa nápadov, príbehov, kníh ale chce to čas a v neposlednom rade aj PENIAZE.:)
A uvažovala si o vydaní elektronickej verzie knihy, takzvaný ebook?
Moja kniha LEN TAK je v skrátenej elektronickej verzii na Amazone. Stará sa mi o to môj dobrý kamarát. A minulý rok bola podľa vyhodnotení štatistík najlepšia vo svojom žánri, ale v zásade som za tlačené knihy, lebo ten zázračný pocit držať tú reálnu knihu v ruke, voňať ju a len tak si v nej listovať je ten najkrajší. Momentálne neuvažujem o vydaní ďalšej elektronickej verzie knihy, ale možno v budúcnosti zmením názor.
Spomínaš si na najzaujímavejšiu reakciu, ktorá ti prišla od čitateľky, po tom čo si prečítala tvoju knihu?
Konkrétne by som musela hľadať presné znenia, ale je pravda, že som možno dala ženám povzbudenie že v tom svojom „obyčajnom“ žití nie sú samé a veľmi ma tešia reakcie čitateliek, ktoré ma upodozrievajú že som u nich doma bola so skrytou kamerou, alebo, že som bývala nejaký čas s nimi.
Ktorá slovenská žena si podľa teba prešla najdlhšou cestou, aby si splnila svoje sny (myslím profesijné)? A jej životný príbeh je pre teba inšpiráciou?
Tak to teda neviem, obdivujem ženy, ktoré sú tvrdohlavé a idú si za svojim cieľom, aj keď dnes je tendencia vravieť „to sa dnes neoplatí“ a sedieť radšej na zadku a čučať na televízny seriál a žiť život niekoho iného. Konkrétna žena mi nenapadá, a aj keby, nie je to nijaká celebrita v slovenskom poňatí, väčšinou sú to ženy obyčajné, ale skvelé, ale ich meno Vám nič nepovie.
A na záver taká horúcejšia otázka. Ako tráviš toto leto?
Leto zvyčajne trávim na polovicu v práci a na polovicu v Nízkych Tatrách, konkrétne na Liptove, to je moja srdcovka, ticho, les, huby. Milujem ten pokoj a veľmi si tam oddýchnem a načerpám nové sily.
Ďakujeme Kvetke za príjemný rozhovor a tešíme sa, že prijala ponuku a bude nám ŽENÁM s.r.o. prinášať príbehy zo života vo forme blogov v sekcii DEBATUJ. Ja osobne sa na to už veľmi teším a dokonca prvý úryvok si môžete už teraz prečítať na našom webe.
Pekný deň a hlavne s úsmevom na perách vám želá
Veronika
Zdroj: Veronika Holičková
