Táto veta sprevádzala Astora Piazzollu takmer celý život. Túto otázku mu raz jeden vtipkár položil po koncerte, ktorý Piazzolla odohral. A chudák Astor sa neovládol – a hodil po pánovi z publika zošit 🙂 Osobne si neviem predstaviť, že by sme urobili čosi podobné – ale človek nikdy nevie :-). Pretože otázky sa opakujú. Akoby sme sa ani neposunuli v zmýšľaní. Tie isté otázky – iný čas.
Maestro, kedy budete hrať tango?
Piazzollove Tango Nuevo (s pridanými prvkami jazzu a inými prvkami..) jednoducho nebolo spočiatku obľúbené. Keď čítam spomienky Astora Piazzollu – vidím veľa spojitostí. “Maestro, prestaňte už s tými fantáziami a zahrajte nám tango!..”, kričal raz na Piazzollovom koncerte jeden z jeho “antifanúšikov”. Ale Piazzolla bol bojovník! Vytrval.
Ako on sám hovorí: “Hádal som sa, bojoval, ale priznám sa – aj som si z toho robil srandu..” Všetky tieto pocity naozaj poznáme – keď nám ľudia dávajú všakovaké absurdné otázky. Mnohé sa opakujú – tak ako aj v Piazzollovom prípade! Nebol veľkým obľúbencom v Buenos Aires. Všetci chceli predsa to zaužívané argentínske tango, milovali Carlosa Gardelu a Piazzolla sa jednoducho príliš vymykal zo šablóny. Experimentoval, hľadal v studni nekonečných nápadov, ktoré kombinoval svojským piazzollovským spôsobom.
Stal sa tak trochu outsiderom. Už v detstve. Naviac – jeho zdravotný problém, ktorý mal (4 krát operovaná pravá noha) – ho ešte viac zocelil. Napriek tomuto problému s nohou – bol vynikajúcim hráčom v baseballe. A mnohí nechápali, ako je to možné, že Piazzolla – aj so svojim zdravotným problémom, ktorý mal – dokáže podávať také výborné výsledky! Stal sa preto už v detstve z neho veľký bojovník!
Bol však aj veľkým bitkárom – pretože vyrastal v mafiánskom prostredí, ktoré ho výrazne ovplyvnilo. Otec pracoval ako holič u miestneho mafiána. Piazzolla o ňom píše: “Mal ma rád, ale bol tým, čím bol..” To, čo iní videli vo filme Krstný otec, či Nedotknuteľní – mal Piazzolla pred sebou. Žil tým už v detstve. Príliš drsné, príliš desivé, možno tvrdé, šokujúce ..?? Ale skutočné.. A to sa prejavilo aj v jeho hudbe. Chvíľkový závan svetla vystrieda znova hlboký ponor do emócií a naopak. Vplyv tvrdého New Yorku a miestneho gangu, židia – ktorí ho ovplyvnili (čo sa prejavuje v rytme jeho tanga 3 + 3 + 2), mafiánske rozbroje v miestnej štvrti. Keď sa vrátil naspäť do Argentíny – deti sa mu smiali, že má iné oblečenie a po anglicky vedel lepšie ako po španielsky. Opäť rovnaký scenár. Neprijatie. Keď však ukázal svoj úder ľavou rukou – smiech prestal! Stal sa známy svojou ľavačkou a dostal prezývku “Ľavák..”
A to je len začiatok Piazzollovho príbehu……….
“Mal som dvoch výborných učiteľov a tým tretím bola Buenos Aires…” Odporcovia a kritici ho neustále sledovali. Ani však nevedeli, že sú preňho vlastne obrovskými učiteľmi. A. Piazzolla sa svojej slávy dočkal až posledné roky svojho života.
Áno, sem tam sa aj nám stane, že ľudia nám kladú zvláštne otázky. Sem tam sa stáva, že nás oslobí podobný vtipkár, ktorý sa spýta: “A kedy budete hrať to “tango”?” Tak ako Astor Piazzolla – niekedy si z toho robíme srandy. Tie isté pocity, ktoré mal A. Piazzolla sa prenášajú vlastne do iného času. Zvláštne! Listujem, listujem, čítam, … Akoby sme zastali v čase! Nie, Piazzollove tango je úplne iné! Piazzolla je vlastne nie “revolucionár” ale “evolucionár tanga”….
Uznávam, že tento typ hudby zrejme nie je moc častý, či komerčný, mnoho ľudí o Piazzollovi nevie vôbec nič! A priznám sa – ani na Vysokej školej nebol v dejinách hudby – ktoré sme mali – zaradený medzi “dôležitých” skladateľov. Takže kým som sama nehľadala podrobne – v iných jazykoch, krajinách.. nenašla som prakticky nič – čo by mi mohlo priniesť informácie. Slovensko je jednoducho konzervatívna krajina. Neexistujú ani noty na Piazzollove kompozície.
Na slovenskom hudobnom trhu sú iba jedny, kde je výber jeho skladieb, sú však veľmi schématické. Všetky skladby teda robíme väčšinou z odposluchu, z nahrávok a samozrejme – pridávame tam aj tú svoju energiu, svoju improvizáciu, predstavu, emóciu. V tom je táto práca veľmi kreatívna. Kompozície tak nikdy nie sú pevné a nemenné, z času na čas do nich “vlejeme” niečo nové – čo vznikne “samo”……… A v tom je to krásne!
Piazzollova hudba – sa tak vlastne nedá zaradiť ani medzi klasickú hudbu, ani medzi jazz. A tak si plávame v našej rieke emociálnych piazzollovských hlbočín. Niekoho táto hudba šokuje, pretože je v nej až priveľa emócií, reakcie sú rôzne. Niektorí ľudia hovoria, že si sem tam aj poplačú a vyjdú z nich nekontrolovateľné slzy.
Áno, vybrali sme si tento nekomerčný žáner, pretože sme si Astora Piazzollu zamilovali! Mohli sme robiť čokoľvek – ale v tomto sme jednoducho doma!
Bola to láska na prvý pohľad! Odvtedy nás niektorí ľudia majú problém napchať do akejsi škatuľky.. Iní nás zase presviedčajú, že si máme pozrieť staré argentínske tangá Carlosa Gardelu. Ale v tomto máme jasno! To by sme neboli my!
Astor Piazzolla sa stal našou láskou života! Náš evolucionár sa nám vryl do našich životov. Jeho príbeh tak trošku pokračuje.. V jeho hudbe, ktorá stále žije! Lebo práve v tejto hudbe A. Piazzollu nachádzame veľa podnetov na vyjadrenie našich emócií:-)
Veď posúďte sami…………
https://www.youtube.com/watch?v=WTcOAHZM0N0#t=338
Zdroj foto: Pixabay.com
