Hľadanie strateného nadšenia: Ako nájsť inšpiráciu v každodennom boji so samostatnosťou
Musím sa priznať, že sanadšenie zo samostatnosti vytratilo akosi prirýchlo. Mala som veľké plány a predstavy, čo všetko budem robiť a zrazu cítim vyhorenie. Po 2 týždňoch! Tak dlho som sa pripravovala a tešila na ten okamih, kedy vystúpim zo svojej komfortnej zóny a začnem si plniť vlastné životné ciele, až sa po dosiahnutí toho bodu nedokážem tešiť. Na nič.
Pijem 3 až 4 kávy denne, takmer žiadneiné tekutiny a o stravovacích návykoch radšej pomlčím. Chodím súcedenne peši, aby som sa ako tak udržiavala vo forme, notá sa i napriek tomu rýchlo stráca. Kam sa podelo jedno z predsavzatí, že začnem opäť cvičiť, keďže nemusím byť zavretá 8,5 hodiny v kancelárii? Áno, je zabalené do papierika od cukrúka a odhodené do koša.
Tešila som sa, že budem pokračovať v písaní a konečne dokončím všetky plánované príbehy o Biance Carter, aby som ich mohla ponúknuť vydavateľstvu. za dva týždne som napísala len niečo okolo 1000 slov. Toľko som bežne zvládala za hodinu, možno menej. Pozerám sa na nástenku, kde na mňa pozerá podveľkým TO DO: Dopísať BC. Tento odkaz už niekoľkodní vytrvalo ignorujem. Vedome.
Chcela som roznehnúť web shop s vecami potebnými pre drobné tvorenie, gombíkovanie a scarpbooking. Okrem založenia FB stránky, prípravy podkladov na rozpočet a naštudovania si dostupných web platforiemsom sa ďalej nedostala.
Už vyše 3 mesiace pripravujem jeden projekt – preklad básne Detvan do angličtiny. Chem ho dať na jeden donorský portál a ak sa vyzbiera dostatok financií pretavím svoj cieľ do života. Beta verzia čaká na úpravu a schválenie už skoro mesiac a ja nemám energiu do dotiahnuťdo zdarného konca. Pritom je to taký úšľachtilý cieľ.
O tom, že som stále nevysadila bazalku, ktorú milujem, ani nehovorím. Pozerám sa na zoznam, ktorý si poctivo píšem každý deň. A neplním ani náhodou, čo si tam píšem. Pritom začínam pracovaťkaždý deň presne o 8, tak ako som si predsavzala. Apotom to ide dolu vodou.
A tak som si po dôkladnej sebaanalýze ( konečne mám pocit, že som využila tie hodiny, ktoré som v mladosti trávila nad knihami Freuda a Junga :-D) uvedomila jednu zásadnu, hoci nie celkom novú vec. Som bez inšpirácie. Bez povzbudenia. Bez priateľov, ktorý by chápali, čo prežívam a postrčili ma vpred aspoň malým slovným spojením typu: “Dnes by bolo celkom užitočné opäť niečo vytvoriť. Ja som spravila toto, ty si na tom ako?” A potom som si prečítala príbehy vás, žien sro. Nie som jediná, ktorá sa borí sotázkami sebadôvery. S tým, ako prežiť každý nový deň s výzvami. Niektoré ste na tom podobne, ako ja – stratené vo svete neočakávanej samostatnosti. Napriek zlým dňom a pochmúrnym náladam idete ďalej. A to som potrebovala vidieť. Že sa hneď všetko nerozbehne na výbornú, ale nakonci je to fajn.
Včera som celokm nečakane ( nie, neverím na náhody) stetla ženu, ktorá mi porozprávala o tom, ako posledný rok a pol pracovala najednom projekte a až teraz sa jej ho podarilo dotiahnuť do konca. Bolo to inšpiratívne. A verím, že ma dokáže ešte veľa vecí naučiť, pretože má skúsenosti. A to vnieslo trochu svetla do môjho všednéhopracovného dňa.
Samozrejme, dnes som sa niečo naučila i tu. Idem si dať pohár čistej vody a pokúsim sa, celkom cielene nakopnúť svoj stroj nadšenia.
PS: budem vďačná za každú radu, ktorú mi dáte.
Zdroj foto:Pixabay.com
