Vedeli ste, že existujú okrem včely medonosnej aj iné druhy včiel? Hovorí sa im včely samotárky alebo aj divé včely. Na svete je okolo 400 druhov takýchto včiel, sú podobné už vyššie spomenutej Apis mellifera, ale môžu mať veľkosť od 2 mm až do 10 mm. Okrem toho, že nežijú v kolónii, nemajú ani žihadlo, nemusíte sa teda obávať, že by Vás nejako napadali. Včely samotárky sú však, podobne ako ich “zdomácnené” sestry neoceniteľnými opeľovačmi. Niektoré druhy opeľujú rastliny, ktoré “bežné” včely opeliť nedokážu, napr. lucernu siatu, ktorá je pomerne výnznamnou hospodárskou plodinou. Avšak samotný spôsob poľnohospodárenia divým včelám veľmi neprospieva.
Rozhodli sme sa preto, že pomôžeme aj takémuto druhu hmyzu, ktorý je stále ešte pre niekoho len ďalší “otravný hmyz”, však po mne potopa, tak čo? Inak všimli ste si, (aj keď je to v poslednej dobe dosť často omieľané) že predné sklo auta zabíja čím ďalej, tým menej “hmyzákov”? (Takto to vyznieva skôr pozitívne, ale ide o to, že hmyzu pomaly ale isto ubúda a predné sklo tak nemá s čím “súperiť”).
Vyrobili sme teda tzv. včelí hotel, či skôr domček. Ale nie taký, aký bežne vídate na obrázkoch, a v súčasnosti už pomaly aj v hobby marketoch. Fotku jedného takého (stiahnutého z pixabay) prikladám
Toto je ešte ako tak “natural”, v ponuke obchodov nájdete dnes už rôzne síce oku lahodiace krásne farebné prevedenia, ale…
… ale celé zle. Úmysel a zámer je síce “bohulibý”, aj to pekne vyzerá – ale len pre človeka. Zistiť, čo je pre hmyz vlastne dobré nám zabralo pomerne dosť času. Slovenské, ani české publikácie k tejto téme prakticky nenájdete, anglických tiež moc nie je, najviac sa touto problematikou zaoberajú v Nemecku a Holandsku, ale tak v dnešnej dobe googletranslateru…
Takže ako na výrobu hmyzieho hotelu, či domčeku? Tu vám prinášame niekoľko rád a doporučení a budeme veľmi, veľmi, veľmi radi, keď aj pri tvorbe vlastného hotelu do záhradky ich dodržíte a nespôsobíte tak viac škody ako úžitku.
– na výrobu použite tvrdé drevo (prípadne tehlu), pretože v mäkkom zostávajú piliny a tie môžu spôsobiť včelám zranenie (naša začiatočnícka chyba)
– nevŕtajte diery do letokruhov (tak ako je na obrázku, piaxabay), pretože takto väčšinou drevo schnutím praská a v škárach sa môžu držať plesne a iné choroboplodné zárodky
– nepoužívajte žiadne farby, ani tie akože ekologické, hmyz to proste nemá rád, to že to síce vyzerá pekne pre vás, neznamená, že sa to páči aj hmyzákom 🙂 my tie naše napúšťame 100% ľanovým olejom, aby aspoň čosi vydržali 🙂 a keď domček doslúži, nie je problém takto čisto prírodným materiálom podkúriť
– nekombinujte! nekombinujte domčeky pre rôzne druhy hmyzu do jedného hotela. Aj toto vyzerá pekne, pestro, zaujímavo, ale motýle, lienky, včely, ucholaky, či zatoočká majú iný názor, a to už nehovorím o superultramegamaxi hoteloch, kde dolná časť je určená pre ježkov, či hadov. Každému druhu samostatný domček, tiež by ste asi nechceli mať za suseda ľadového medveďa, kosatku, či hrocha 🙂
– dobré je aby mal domček buď striešku, alebo aby bol umiestnený tak, že do neho nebude pršať a včely tak budú chránené pred dažďom
A ešte pridávame niekoľko tipov:
– v zime nechajte domček tzv. vymrznúť
– správne umiestnite domček – orientácia – pre včely je vhodné ak je domček orientovaný na juhovýchod, aby sa ráno rýchlejšie zahriali
– pre včely nepoužívajte do domčeku žiadne šišky, “polámanú” slamu, sklenené trubky
– naopak ucholaci slamu uvítajú, tak ako v našich závesných domčekoch pre ucholakov 🙂
– motýľom vložte do ich domčeku konár, aby mali kde visieť kukly
– my pre ježkov na konci leta robíme kopu z pozbieraných konárov
– pre hadov a jašterice máme tzv. suchú stenu
A nezabúdajte na potravu 🙂 Ak chcete, aby hmyzáci v domčekoch aj bývali, je potrebné im dopriať aj primeranú stravu, takže žiadne anglické trávniky 🙂 a samozrejme nezabúdajme ani na pitný režim (my máme v zemi, kvôli bezpečnosti pre deti, malý plechový kvetináč naplnený vodou).
Tak snáď sme vás trochu našou tvorbou inšpirovali a hor sa pomáhať hmyzu 🙂 pretože s hmyzom toho veľa začína, ale aj končí…
