Kedysi dávno som počula príbeh ako sa krotili slony za starých čias. Malého sloníka priviazali lanom o železný kolík zarazený do zeme. Sloník bol ešte malý a slabý aby sa oslobodil aj keď to skušal každý deň, zlomiť vôlu slona bolo vraj ťažké a trvalo to mesiace. Keď sa nakoniec zmieril s tým že nedokáže vyhrať rezignoval. Po čase aj keď slon dospel a mal dostatočnú silu aby všetko prevratil hore nohami nebojoval …lebo si pamätal že nad lanom ktorým bol zviazaný sa nedá zvíťaziť. Zlomili jeho ducha a aj keď ho lanom priviazali iba o stonku slnečnice nesnažil sa ujsť. Pretože to vzdal.
Napadlo ma pri rozmýšľaní nad príbehom že podobne je to s nami, tiež sa po nevydarenom vztahu vzdáme a aj keď duševne dospejeme a máme dosť síl na niečo nové veríme že nad “lanom sa nedá vyhrať”. Nebojujeme pretože sme to už dávno vzdali a dobre si pamätáme že keď sme to skušali naposledy nemalo to zmysel. Nenechajte sa zlomiť ,teraz ste starší a skusenejši a máte silu pretrhnúť lano…..