„Ľúbim ťa“ . Tak toto vyznanie od môjho syna mi spríjemňuje každučký deň. Uvedomila som si, že aj ja musím niečo povedať tej svojej mamke.
Mami, ľúbim ťa
Vybrala som si ťa, bola to moja voľba/ alebo mojej duše/, práve teba a žiadnu inú. Už viem, prečo som si ťa vybrala. Aby som sa naučila postaviť sa sama za seba, stáť si za svojimi názormi, bojovať ako najlepšie viem a dokážem. Je ťažké stáť na vlastných nohách, no krásne uvedomiť si, že tam niekde v diaľke si a že mi držíš palce. A aj keď sme tak málo spolu, viem, že myšlienkami si stále pri mne.
Mami, vážim si ťa
Aj keď to tak možno niekedy nevyzerá, vážim si, že stojíš pri mne za každých okolností, v radostiach i trápení. Stála si pri mne, keď som prvýkrát prekročila prah škôlky, neskôr základnej školy, potom počas štúdia na strednej škole, v studenom februárovom popoludní si prežívala so mnou môj svadobný deň, bola si pri mne prvá v pôrodnici, keď prišli na svet moji synovia, medzi tým vážna operácia, pri ktorej mi šlo o život, skrátka bola si pri mne v tých najdôležitejších chvíľach môjho života.
Mami, chápem ťa
Konečne som pochopila, že s niektorými vecami jednoducho nepohnem, že sa s nimi budem musieť zmieriť, aj keď by som ich toľko chcela zmeniť. Som už dlhé roky samostatná jednotka, možno preto, že som sa pomerne skoro odsťahovala z domu. Veríš mi, že si poradím…. Môj život je ale iný ako tvoj, som na niektoré slová či vety/aj keď možno myslené v dobrom/ citlivejšia a zraniteľnejšia, nič to ale nemení na fakte, že sa mi s tebou najlepšie rozpráva, dokážeme debatovať celé hodiny o všetkom možnom i nemožnom. Tie okamihy sú zriedkavé, ale o to vzácnejšie.
Mami, ďakujem ti
Sme také rozdielne, ty si rázna, rozhodná, ja zase dlho váham, som nerozhodná, ale si moja. Pred tebou sa nemusím na nič hrať, nedokážem sa pretvarovať, ty aj tak všetko vycítiš…Aj keď dlhšie nevolám alebo nepíšem, cítiš, že mi nie je do spevu a snažíš sa ma povzbudiť. A som vďačná ešte za milión ďalších a ďalších vecí, no hlavne ti ďakujem
za lásku, za život, za to len, že si…
