Když dětská naivita odhaluje pravé tváře lidí
Milujem Malého princa, pripomenul mi, že všetko čo robím srdcom a od mala je to správne. A nie ja som divná, ale tento svet.
Keď sme boli deti, nikto nás nebral vážne. Ja osobne som obdivovala dospelákov, všetko vedeli, na všetko mali odpoveď. Keď sa mi niečo páčilo či nepáčilo udávali mi smer, čo je a čo nie je správne. Srdce hovorilo často opak, ale veď dospeláci vedia všetko najlepšie….
No stala sa mi zvláštna vec.
Ako som dospievala, zistila som, že moje vnímanie ľudí a situácii sa nezmenilo. Vnímanie zostalo. Učiteľka ktorá sa k nám chovala arogantne, a vnímala som ju ako zlého človeka, bola taká istá ako si ju pamätám. Pritom mama mi nikdy neverila, že je zlá, veď to bola učiteľka a ja dieťa. Ujo ktorého nemal nikto rád, lebo bol taký alebo onaký….no ja som ho ako dieťa mala rada, bola som naivka lebo nevidím aký naozaj je. Dnes vidím, že dobrý je a ľudia čo ho súdia konajú nesprávne. Keď babka chovala kozičky, zajace, mojich kamarátov…bola som za hlúpu keď som plakala a nechcela som jesť ich mäso. Dnes to vnímam rovnako, mäso vyraďujem z jedálnička.
Prečo riadime mysle detí? Prečo chceme vytvárať kópiu z originálu? Koľko detí malo svoje sny a dospeláci ich zakopali pod čiernu zem. Poznám nespočetne veľa ľudí, čo nepoznajú radosť, pravú radosť, stali sa z nich kópie ktoré svet potrebuje. Stroje chodiace z práce domov kde ich čakajú šeky na zaplatenie, neporiadok ktorý treba upratať a nakoniec televízia ktorá im pomôže na chvíľu žiť život niekoho iného. Takto nechcem žiť.
Ďakujem Bohu za psov, tie sú moje šťastie. Pre niekoho len zviera, slintajúce, pĺznuce, špinavé, otravné zviera…
Pre mňa: OČAMI NEVIDITEĽNÁ láska, pohoda, úprimnosť, šťastie, pocit bezpečia a domova.
Nebojme sa milovať a byť šťastní z vecí ktoré ľudia nechápu, každý sme iní, každý sme originál.
“Čo je dôležité, je očami neviditeľné.”
Zdroj foto:Pixabay.com