BUDDHA VS. KŘESŤANSTVÍ: OSVÍCENÝ UČITEL VS. BOŽSKÝ SYN
Kedže ja som silná neveriaca no uznávam fylozofiu budhizmu (nemá Boha ) a celý tento smer ,trošku vám ho priblížim.
Zakladateľ budhizmu, Siddhartha Guatama sa narodil v kráľovskej rodine v Indii okolo 600 roku p.n.l. Žil prepychovo, bez dotyku s vonkajším svetom. Jeho rodičia ho chceli ochrániť od vplyvu náboženstva a od bolesti a trápenia. Ale neprešlo mnoho času a jeho útočisko bolo dobyté a on mal víziu starého človeka, chorého človeka a mŕtvoly. Jeho štvrtá vízia bola o pokojnom asketickom mníchovi (ten, ktorý popiera prepych a komfort). Vidiac mníchov pokoj, rozhodol sa, že sa tiež stane asketickým mníchom. Zanechal život v bohatstve a hľadal osvietenie cez život v prostote. Vycvičil sa v seba-odumieraní a meditácii. Bol vodcom medzi svojimi súčasníkmi. Napokon jeho úsilie vyvrcholilo v jeho poslednom skutku. „Oddal“ sa jednej mise ryže a sadol si pod fík (takzvaný Bodhi strom) a rozhodol sa, že bude meditovať, až pokým nedosiahne osvietenie alebo kým nezomrie. Aj keď mal pokušenia, predsa do nasledovného rána dosiahol osvietenie a skrze to sa stal známy ako „osvietený“ alebo „Buddha“. Takto osvietený začal učiť mníchov, na ktorých už mal veľký vplyv. Piati nasledovníci sa stali jeho učeníkmi.
Osvietenie je „stredná cesta“, ktorá nespočíva v prepychovosti alebo v seba-odumieraní. On vlastne odhalil to, čo sa neskôr stalo známym ako „Štyri šľachetné pravdy“: 1. žiť pre utrpenie (Dukha), 2. utrpenie je následok žiadosti (Tanha alebo „pripojenie“), 3. utrpenie sa môže eliminovať, keď sa eliminujú všetky pripojenia, 4. toto sa dosiahne, keď sa nasleduje cesta s ôsmimi krokmi. Táto cesta spočíva z: 1. zrak, 2. zámer, 3. hovor, 4. skutky, 5. spôsob života (stať sa mníchom), 6. námaha (správne usmerňovať svoju energiu), 7. meditácia, 8. koncentrácia.
Theravada je kláštorná forma, ktorá zabezpečuje osvietenie a nirvánu pre mníchov, kým Mahayana budhizmus umožňuje tento cieľ dosiahnuť i laikom.
Buddha seba nikdy nepovažoval za boha alebo za nejakú vyvýšenú bytosť. Seba predstavoval ako „usmerňovateľa“ pre ostatných. Až po svojej smrti bol povýšený za boha, ale iba jedna časť budhistov ho tak uznáva, kým iná časť nie. Čo sa týka kresťanstva, v Biblii je jasne povedané, že Ježiš je Syn Boží (Matúš 3:17: „A hľa, z neba bolo počuť hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.“) a že Ježiš a Boh sú jedno (Ján 10:30). Nikto sa nemôže považovať za kresťana, ak nevyznáva, že Ježiš je Boh.
Budhizmus učí, že Nirvána je ten najvyšší bod, ktorý človek môže dosiahnuť a dosahuje sa individuálnym spôsobom. Nirvána popiera racionálne vysvetlenie alebo logické poradie a preto sa nemôže naučiť, môže sa iba dosiahnuť alebo nie.
„Nikomu a ničomu neubližovať, pestovať dobro, očisťovať svoju myseľ – to je Budhovo učenie“
Hoci si budhisti vysoko cenia také vlastnosti, ako je láskavosť, ľudskosť, trpezlivosť a štedrosť, najviac zo všetkého si cenia súcit. Myšlienka Ahinsy alebo neubližovania je veľmi tesne spojená so súcitom. Súcitné želanie nespôsobiť škodu iným bytostiam (kde budhisti zahrňujú zvieratá, rastliny, neživé predmety a dokonca aj všeobecne svet) je príčinou toho, že mnoho budhistov sa stalo paci-fistami a vegetariánmi, hoci k to u nie sú zaviazaní. Budhizmus kladie značný dôraz na samostatnosť a sám Budha povedal svojim nasledovníkom, aby ničomu neverili len preto, že im to on hovorí, ale aby si všetko overili na vlastných skúsenostiach. Budhizmus je tiež veľmi praktická filozofia, ktorá pomáha ľuďom žiť svoj život a zameriava sa na to, aby ľudia činnosti vykonávali, než aby v nej veri-li. Uskutočňovanie takýchto jednoduchých úkonov, ako je prednes jednoduchej formuly, návšteva chrámu, ponúknutie obete, alebo prejavenie pokory – to všetko pomáha zmenšovať pocit vlastného Ja. Budhisti sa tiež aktívne snažia uskutočňovať budhistické cnosti v každodennom živote. Konečným cieľom všetkého budhistického snaženia je dosiahnuť prebudenie, ako ho dosiahol sám Budha.
Vedomie je iba produktom neustáleho prúdenia z našich zmyslov a mysle., ktorý sa rozvíjal a dozrieval počas našej výchovy a formovaní, čo potom malo za následok vznik emócií a záľub. Iba minulá Karma a svetské záľuby, t.j. vôľa žiť, sú nepretržité. Nikto tam nie je!
„Existuje len utrpenie, ale trpiaceho nenájdeme.
Existujú skutky, ale nie je tam ten, kto ich vykonal.
Existuje Nirvána, ale nie človek, ktorý do nej vstupuje.
Existuje cesta, ale nevidno na nej žiadneho cestujúceho.“
(z knihy „Visuddhi Magga“)
Zdroj foto:Pixabay.com
