Ako často začíname deň vetou: „Dnes musím…“? U každej z nás má táto veta iné pokračovanie. „Musím dostať deti do školy, musím ísť do práce, musím stihnúť uzávierku, musím deti rozviezť na krúžky, musím ísť cvičiť, musím upratať, navariť…“
Slovo musím sa v našej každodennej realite vyskytuje až podozrivo často. A pritom sa hovorí, že musíme len umrieť. Ako je teda možné, že takmer pri všetkom čo robíme, máme tento pocit nedobrovoľnosti? Komu chceme dokázať, že toho máme naozaj hrozne veľa a že sme preťažené a MUSÍME to nejak zvládnuť. Milé ženy, dajme si ruku na srdce a pozrime sa do zrkadla. Pretože ten, komu niečo dokazujeme sa na nás v zrkadle bude pozerať. Takže si položme zásadnú otázku: „Naozaj musím alebo chcem?“
Musím deti odviezť do školy alebo chcem?
Musím uvariť večeru alebo chcem?
Musím ísť cvičiť alebo chcem?
Musím ísť do práce alebo chcem?
Urobte si zoznam svojich obvyklých musím a skúste slovo „musím“ nahradiť slovom „chcem“. Možno zistíte, že väčšinu vecí, ktoré robíte vlastne chcete robiť. Alebo naopak zistíte, že vecí, ktoré skutočne chcete je zúfalo málo a vaša realita sa prevažne skladá z vecí, ktoré vás netešia a berú vám tak dôležitú životnú energiu a radosť.
Kto však rozhoduje o tom, ako vyzerá váš život?
Deti, šéf, manžel, Boh?
Milé ženy, rozhodujete o tom len a len vy. Takže skúste tam, kde ste zistili, že vlastne nemusíte, ale chcete vedome slovo „musím“ nahradzovať slovom „chcem“. Uvidíte, že budete mať z vecí, ktoré robíte zrazu iný pocit, pretože keď niečo chcem robiť, som v tom vedome a z vlastného rozhodnutia.
A čo v prípade, že niektoré „musím“ sa vám naozaj nedajú nahradiť chcením? Znova pomôže len úprimnosť voči sebe. Pretože ak niečo naozaj robiť nechcem, možno je čas sa s tým rozlúčiť alebo to delegovať.
Žiť vedome a úprimne voči sebe je veľký dar, skúste si ho dopriať.
Autor: Erika Župová, spoluzakladateľka Být ženou mě baví, kouč zlepšovania zraku prirodzenou cestou, www.zdrave-oci.eu
