Množstvo ľudí z celého sveta sledovalo drámu, ktorá sa začala 15. apríla 2019 krátko pred 19-tou hodinou. Ničivý požiar zasiahol skvost gotickej kultúry – Katedrálu Notre-Dame de Paris. Plamene zničili hlavnú vežu katedrály, strechu a zhorela obrovská časť budovy. Zhorelo celé drevené zariadenie zvnútra z 12. storočia. Príčiny požiaru zatiaľ nie sú známe. Z doterajšieho vyšetrovania ale vyplýva, že katedrála bola práve v stave rozsiahlej rekonštrukcie. Podľa webu aktuality.sk ostáva nejasný stav viacerých sôch, vitráží a liturgického umenia. Dobrou správou však je, že z vnútrajška chrámu sa podarilo zachrániť tŕňovú korunu, ktorú mal údajne pred svojím ukrižovaním na hlave Ježiš Kristus, ako aj tuniku francúzskeho kráľa Ľudovíta IX. z 13. storočia. Žiaľ kultúrne škody sú nevyčísliteľné. Stráca sa umelecký, vedecký i technický odkaz, ktorí v sebe niesli. Čím je však zaujímavá táto katedrála?
Katedrála Notre-Dame de Paris, nazývaná aj „Naša pani“ je označovaná ako skutočné srdce Paríža. Leží na ostrove Cité. V 13. storočí bola veľmi dôležitým pútnickým miestom. Táto stavba je považovaná za najkrajšiu ukážku stredovekého staviteľstva. Jej súčasný vzhľad pochádza z 19. storočia. Bola postavená na mieste, kde skôr stáli staršie kostoly ako galsko-rímsky chrám zasvätený Jupiterovi, kostol zo 4. storočia a bazilika zo 6. storočia. Katedrálu nechal postaviť biskup zo Sully v roku 1159. Základný kameň bol položený v roku 1163 a podľa pôvodných plánov bola dokončená približne v roku 1345. Texty z biblie a lekcie morálky boli nahradené obrazmi a knižná symbolika tvarmi. Toto dielo je významným medzníkom vo vývoji francúzskej gotickej kultúry. Jej mohutné a vznešené priečelie delia piliere na tri časti. Vodorovne je rozdelené na dve galérie. V spodnej časti sa nachádzajú tri portály – portál Svätej Panny Márie, portál Posledného súdu a portál Svätej Anny, nad ktorými sa nachádza
Galéria 28 sôch – biblických kráľov. Stredná časť obsahuje dve veľkolepé okná, ktoré susedia s ružicovým oknom s priemerom desať metrov. Stredný pás je dekorovaný sochou Madony s dieťaťom v strede a sochami Adama a Evy na bokoch. Nad nimi sa nachádza spojnica medzi dvoma vežami, ktoré neboli nikdy dokončené, no aj bez svojej špičky predstavujú typickú siluetu katedrály.
Gotická cirkevná stavba bola miestom rôznych dôležitých náboženských a politických udalostí: napríklad korunovácie kráľov, či rehabilitačný proces Jany z Arku. V dobe Veľkej francúzskej revolúcie bola Notre-Dame miestom kultu Rozumu a neskôr kultu Najvyššej bytosti. V tom čase ostala katedrála úplne vyrabovaná. Boli roztavené drahé kovy na oltároch. Revolucionári rozbili všetky vystavené sochy judských kráľov, pretože žili v domnienke, že ide o francúzskych kráľov. V roku 1804 tu pápež Pius VII. korunoval Napoleona Bonaparte na cisára. Postupom času však začala katedrála chátrať, no vďaka romantickému hnutiu a ohlasu na slávny román Victora Huga – Chrám Matky Božej v Paríži (1831) bolo rozhodnutie monarchie katedrálu rekonštruovať. Svojim jedinečným dielom podnietil verejnú zbierku, ktorá zaistila záchranu tohto parížskeho klenotu. Victor Hugo ako rozprávač v tretej osobe vo svojom vrcholnom diele spomína, ako pred niekoľkými rokmi objavil v Chráme Matky Božej v Paríži na stene rukou vyryté grécke slovo „ananké“, čo znamená osud. Upútalo ho to natoľko, že o tom napísal knihu. Zaujímavosťou je, že okrem dejovej línie je dielo špecifické mnohými opismi prostredia deja. Autor opisuje budovy, uličky, či katedrálu. Ukážka: „Ďalej na podlhovastých oknách s lomenými oblúkmi sklá tisícorakých farieb; v širokých východoch zo siene nádherne a jemne vyrezávané dvere; a to všetko, klenby, piliere, steny, rímsy, veraje, dvere, sochy, zhora nadol pokryté nádhernými modrými a zlatými drobnomaľbami, ktoré v dobe, keď sa na ne dívame, boli už trochu zájdené a takmer celkom sa strácali pod prachom a pavučinami…“
Krása a symbolika tvarov „Našej pani“ pôsobí na návštevníkov z celého sveta, či už ide o veriacich alebo neveriacich. Globálna atmosféra tohto miesta vyžaruje veľké kúzlo. Verím, že jej krása sa aj napriek škodám zachová.
Titulná fotka
The Cathedral. „Hours of Étienne Chevalier“, Tours c. 1452-1460 (NY, The Metropolitan Museum of Art, 1975.1.2490)
