Postoj chvíľa, si krásna. Zastavte sa na chvíľu aj vy
Ako si nájsť čas pre seba a oslavovať vlastnú pohodu
“Postoj chvíľa, si krásna.” poznáte tento citát? priznám sa na autora sa nepamätám avšak pamätám sa na môj pamätník zo strednej školy, kde mi jeden spolužiak tento citát napísal, žeby vyznanie? Keď som si ho vtedy prečítala mala som asi 18 rokov a vôbec som nechápala, čo tým chcel básnik povedať. Predstavme si každodenný stres alebo pre niekoho bežný deň s množstvom povinností a ani sa nestihneme pozastaviť a je večer osem hodín. Vtedy si uvedomíme “znovu ďalší deň za nami…“ a takto to beží do kolečka dokola a sme v neustálom kruhu svojich denných starosti a povinností. Keď k tomu pridáme svoje úžasné milujúce ratolesti o ktoré sa treba postarať, no poviem Vám hotový kolotoč a zadarmo, ktorý máme naservírovaný každý deň. Skláňam klobúk dole pred tými, ktorí to zvládajú s úsmevom na tvári a ešte dokážu pomôcť aj susedom s nákupom. Ľudia sú v kolotoči svojich potrieb a činnosti a sami si niekedy ani neuvedomujú, že to, v akom sú strese ako sa cítia a ako zvládajú všetky starosti a radosti, majú len a len vo vlastných rukách. Oni sami sú strojcami svojich pocitov, ktoré každý deň zdieľajú.
Čo by ste povedali na taký malý pokus, ktorý by ste si niekedy spravili? Sadli by ste si niekde na lavičku, kde sa pohybuje množstvo ľudí čiže aj v nejakom Vašom obľúbenom obchodnom centre, pozastavili by ste sa a všímali by ste si ľudí, len tak, bezúčelne. Čo by Vás najviac upútalo? Úsmev na tvári alebo zhon a negatívny výraz, ktorý by doletel až k Vám, dotkol by sa Vás a povedal: “Už nevládzem, zober si ma a rob si so mnou čo chceš!” Vtedy by ste si povedali: „Prečo práve ja?“ presne tak! prečo práve ja mám byť ten zúfalec a mať všetko na svojich pleciach, stačilo! Stačí si predstaviť jedinú chvíľu v živote a pozastaviť sa, len tak, bezdôvodne a vyhodiť všetko z hlavy nech si to lieta kde chce. My ženy vieme tieto pocity opísať veľmi vierohodne a nemusím Vám to vysvetľovať, že skoro vždy je všetko na našich pleciach. Sme milujúce matky, hrdé manželky a krásne akurát tak niekedy iba vo svojich snoch. Viete si dupnúť a povedať tak stačilo!? Ak áno, ste na najlepšej ceste všetko zvládnuť s nadhľadom s pocitom bojovníčky a pritom s chvíľkou pre seba, ktorá Vás pozastaví vždy v ten správny čas. Čas, ktorý letí tak rýchlo a nedá sa zastaviť. Ktorá z Vás nemiluje ten pocit kedy môže na chvíľu vypnúť, ako sa hovori obraz aj zvuk a je sama so sebou naladená na svoje túžby a svoje vnútro. Urobí a pripraví si voňavý kúpeľ z levandule a vkĺzne do vane. No, už k tomu chýba len ten rozprávkový princ.
Vráťme sa späť do reality a snívajme s otvorenými očami bez ružových okuliarov a vstúpme si do svojho vnútra. Nechajme raz za čas starosti, myšlienky, povinnosti niekde nad nami, nech si tam lietajú, ale bez nás. Hýčkajme sa a radujme z každej maličkosti, z akejkoľvek chvíle a kdekoľvek. Naša radosť nám umožní precítiť ten pocit zastavenia sa aj v každodennom živote. Neustále zisťujme čo nám spôsobuje radosť a pohodu a majme na zreteli, že my ženy sme súčasťou jedného veľkého vesmírneho plánu a bez nás by život ani nemohol existovať. Máte chuť na drink s priateľmi, čaj alebo kávu? tak si ju dajte hneď ako Vás to napadne a neponáhľajte sa nič Vám neutečie, všetko je pred Vami. Máte v sebe túžobný pocit niekde zrelaxovať? Tak konajte a nech ste kdekoľvek a s kýmkoľvek, vychutnávajte si ho s plnými dúškami Vašej duše. Len tá Vám vždy napovie čo ju poteší, keď ju už niečo bolí. Milé moje, nedovoľme to, buďme k sebe úprimné a počúvajme svoje pocity, srdce a tú chvíľku, ktorá v ňom ostane, keď sa pozastavíme. Dovoľme si cítiť a preciťovať…
“Postoj chvíľa, si krásna.“
Zdroj foto:Pixabay.com
