Terapia šitím: Keď loutky liečia dušu
„Vediem semináre a individuálne konzultácie, komunikujem s ľuďmi a pomáham im na vlastnej ceste k osobnému úspechu. Mojím poslaním je viesť ľudí tak, aby opakovane prežívali úspech na základe vlastného jedinečného potenciálu, ktorý všetci bez rozdielu v sebe máme“
Zuzana Almáši Koreňová (43) začala pred pár rokmi šiť bábky. Autentické výrobky sú strojené presne na mieru pre charaktery jednotlivých ľudí, ktorým ich vytvára. Bábky však nie sú len estetickým doplnkom do bytu. Komu všetkému už pomohli v živote? Viac prezradila v rozhovore …
Zuzana pracuje ako lektorka osobného rozvoja a taktiež sa venuje osobnému koučingu a prevádzkuje obchod so zdravou výživou vo Zvolene. „Vediem semináre a individuálne konzultácie, komunikujem s ľuďmi a pomáham im na vlastnej ceste k osobnému úspechu. Mojím poslaním je viesť ľudí tak, aby opakovane prežívali úspech na základe vlastného jedinečného potenciálu, ktorý všetci bez rozdielu v sebe máme,“ opisuje svoju prácu Zuzana.
K tomu, aby dokázala pomáhať a zároveň sa pri práci baviť, potrebuje tvoriť. „Tvorím v každej oblasti, ktorú uchopím ako príležitosť pre svoj rozvoj. Je úplne jedno, či predávam, pečiem, školím…“ vysvetľuje. Zároveň je presvedčená, že tvorenie v akejkoľvek forme je oslobodzujúce, uvoľňujúce a vytvára obrovský priestor pre sebarealizáciu.
Jej životný postoj ju následne vedie k skúšaniu nových aktivít. Tak pred pár rokmi začala šiť bábky. Pestrofarebné postavičky od výmyslu sveta, pričom každá má svoje meno a nesie so sebou pútavý príbeh. Bábky šije priamo pre určitú osobu, takpovediac na mieru. Zuzana v rozhovore prezradila, aký hlboký zmysel vlastne postavičky majú a komu už vyliečili dušu.
Kedy si začala so šitím bábok?
Šiť som začala na starom šliapacom stroji, asi keď som mala 15 rokov. Stala som sa fanynkou skupiny Depeche Mode a chcela som sa proste obliekať inak, než väčšina mladých. Neskôr som šila oblečenie pre svoju dcérku, keď rástla. A konkrétne bábky som začala šiť asi v roku 2012.
Nikdy som sa nehrávala s bábikami, vyrastala som vo výtvarnej dielni, kde pracovala moja mama. Neskôr som dospievala obklopená rôznymi technikami tvorenia, nakoľko starký bol rezbár a starká robila snáď všetky ručné práce. Bábky ako také boli pre mňa méta, ktorú som jednoducho potrebovala dosiahnuť. Postupne zisťujem, že štádium, v ktorom sa pri výrobe bábok nachádzam, je len začiatok a už mám aj iné – vyššie plány.
Ako vyzerá priebeh samotného šitia a koľko ti to trvá?
Ťažko sa odpovedá na túto otázku, lebo nikdy nerobím iba jednu bábku. Časti či diely, ktoré tvoria základ, si vždy najskôr nachystám po viac kusov a následne dokončujem. Sú to hodiny práce a zároveň relaxu, ktorý prináša úžitok mne aj iným.
Tvoje bábky so sebou vždy nesú aj príbeh. Podľa čoho im priraďuješ jednotlivé charaktery?
Príbeh každej bábky sa odvíja od konkrétneho človeka, pre ktorého bábku tvorím. Každý človek je jedinečný, preto nikdy nerobím dve rovnaké bábky. Teda každý dostane iba svoj originál, jediný na svete. Charaktery priraďujem podľa toho, ako na mňa osoba pôsobí. Väčšinou komunikujem cez internet a teda mi ľudia posielajú svoju fotografiu. Niekedy sa stretneme aj osobne. Avšak, ja sa vyhýbam zisťovaním detailov o človeku a jeho živote. Nezaujíma ma to. Nie preto, že ho bližšie nechcem poznať. Práve naopak, rešpektujem súkromie a práve detaily by ma mohli v tvorení ovplyvniť a tomu sa chcem vyhnúť.
Na čo sa teda zameriavaš?
Skôr na neverbálny prejav, celkový výraz človeka, a tak dokážem takmer vždy citlivo vnímať, čo prežíva, aké sú jeho silné stránky, čo potrebuje posilniť, ako na mňa pôsobí z hľadiska farieb a podobne. Na základe vnemov si vytvorím komplex a tvorím. Niekedy strávim nejaký čas len pozorovaním a spracovávaním informácií vo svojom vnútri. A keď príde moment, kedy som si istá, že toto je to pravé orechové, tvorím pre konkrétnu osobu.
Číže je to o pozorovaní človeka?
Vždy ma bavilo pozorovať ľudí, ich správanie, reakcie na rôzne situácie a v neposlednom rade ma nesmierne stále baví a napĺňa dolovať a vyhrabávať to krásne, hravé, slobodné a tvorivé v každom, kto mi dôveruje a ja dôverujem jemu. Od mnohých ľudí mi chodia veľmi pozitívne spätné väzby. Až mám niekedy pri ich čítaní zimomriavky a príde mi príliš jednoduché, v tej chvíli reagovať len slovkom „ďakujem“.
Vedela by si opísať konkrétne prípady?
Jedna pani mala s mamou chladný a neosobný vzťah. Nevedeli si k sebe nájsť cestu. Dcéra dala mame vyrobiť bábku k sviatku. Jej mame niekoľko dní trvalo, kým vstrebala charakteristiku bábky – vlastne svoju vlastnú. A potom sa spustila doslova emocionálna lavína. Mama si uvedomila svoju hodnotu, navštívila dcéru a prejavila zadržiavanú lásku. Nechýbali ani slzy. Vyčistili si vzťah, teraz dobiehajú v láske a porozumení zameškané roky.
Ďalšia pani mala vážny problém a bloky v oblasti sebarealizácie. Neustále sa podriaďovala okoliu a zabúdala na seba. Samozrejme, že bola frustrovaná, nespokojná a bez motivácie. Prítomnosť bábky ju naštartovala a začala konať. Spustila nezastaviteľný proces, ktorý viedol k zmene jej postojov voči sebe samej a tiež okoliu. Začala veci vnímať viac s ľahkosťou a pozitívne. Dokonca sa pustila do podnikania a našla svoj zmysel života. Je mnoho ďalších podobných príbehov. Všetky sú silne osobné a mňa táto prejavená dôvera robí ešte viac zodpovednou. A rastie moja pokora.
Kde berieš inšpiráciu?
Inšpirácia prichádza zo života. Každý človek, udalosť, počasie či informácia je pre mňa veľká inšpirácia. Hlavne ma inšpiruje nekonečné množstvo možností, ktoré život ponúka za každým rohom.
Aký hlbší zmysel so sebou bábky nesú?
Všetky bábky majú veľké uši a nosia okuliare. Sú znakom múdrosti, pokory a hravosti. Sú to bytosti, ktoré počúvajú ušami a pozerajú očami – dušu a do duše. Ľudia majú pocit, že do nich „niekto“ vidí. Prestávajú kričať na deti, vyčítať si banality… Viac kontrolujú a regulujú svoje neželané správanie. Tým pádom volia iný spôsob komunikácie a menia postoje. Pristupujú k sebe viac s ľahkosťou, dávajú svojej mysli širší priestor. To im do žitia prináša viac hravosti, tolerancie, porozumenia, slobody, chuť robiť pozitívne zmeny a opúšťať zónu komfortu. Následne sa ich zóna komfortu v pozitívnom zmysle slova paradoxne ešte viac rozšíri a prichádzajú nové nápady, riešenia a podobne.
Mojim cieľom je prebúdzať nadšenie či radosť zo života, vnášať bláznovstvo, úsmev a smiech. Tiež poukazovať na silné stránky človeka, ktoré ho posunú dopredu a vyliečia dušu aj telo. Lebo všetko začína aj končí v hlave. Preto sa moje bábky volajú Bábky, ktoré liečia dušu
Zdroj foto:Pixabay.com
