Prečítajte si ďalšie pokračovanie príbehu. Tento krát trochu pikantnejšie
8. kapitola
ťuk ťuk ťuk…ťuk ťuk ťuk… ťuk ťuk ťuk… to sa mi sníva.. ťuk ťuk ťuk… ťuk ťuk ťuk… otváram jedno oko. Som v aute na okno mi klope staršia pani s palicou. Niečo hovorí nevnímam.. Priťahujem si kabát vyšsie. Je tu kosa. ťuk ťuk ťuk… Preboha čo chce… Sťahujem okienko asi tak na šírku jedného centimetra a pozerám na ňu.
“Tu nemôžete parkovať. Zavolám na vás políciu.” počas toho preslovu stále klope na okno.
“Netrieskajte mi do auta.” poviem po chvíli. Niečo si hundre popod nos ale odchádza našťastie.
Pomaly sa dostávam k zmyslom. Ak sa to dá tak nazvať treští mi v hlave. Musím sa dostať domov dať si sprchu. Myslím, že jeden drink neskončil len jednym drinkom. parochňu už dávno mám dole niekde pod sedadlom. Bude potrebovať tiež poriadnu sprchu. Smrdí ako mokrý pes. To bola zasa párty. Vystupujem z auta vo svojom skromnom oblečený a obliekam si kabát. Napriek vychádzajúcemu slnku si ho zapínam až ku krku. Obzerám sa okolo. Parkujem tam kde včera večer našťastie. Po nikom ani stopy. Trochu sa musím povystierať a vyťahujem alkohol tester preistotu. Určite budem mať alkohol v krvi cítim to. Ale musím sa nejako dopraviť domov je to len kúsok. Nastavujem kontrolu a začínam fúkať. Čakanie na signál je nekonečné otáčam sa okolo a zahľadím sa do tmavomodrých oči Alexa. Tester pípa, že mu stači. Pomaly mi padá ruka. Zachytila som periferne 0,5… Stojí a pozerá na mňa. Ja stojím a pozerám na neho. Neviem čo robiť. A očividne to neviem ani on. Musím to rozdýchať nádych-výdych, nádých-výdych.
Nepomáha to. Je strnulý ako socha. Mám ho pozdraviť?
V tej chvíli prerušil môj tok myšlienok jeho prudký pohyb ku mne. Chytil ma surovo za rameno a trhol k sebe. Nestíham reagovať. Neviem či to ma za následok zbytkový alkohol alebo šok z jeho prítomnosti. Jedným pohybom mi roztrhol kabát a gombíky sa rozsypali po okolí.
“Vedel som to…” povedal. Neviem reagovať. Pohľad mu padá zhora nadol a zasa späť. Nedokážem sa ani nadýchnúť. Krásne vonia, jeho kolínska smiešaná s potom. Nie silným ale zmyselným. Žiaden muž mi nikdy tak nevoňal ako on teraz.
“Vyzeráš hrozne a úžasne zároveň… Sadni do auta zaveziem ťa.” obarená robim čo mi káže. Jeho autoritívny hlas ma celú opantal. Sadol si na sedadlo vodiča a do dlane mi vysypal gombíčky, ktoré pozbieral zo zeme. Inštiktívne sa zakrývam. Už je deň, nie noc v klube. Celú cestu mlčal. Cítila som sa ako školáčka pristihnutá pri fajčení za školou.
Parkuje auto a mne prebehne myšlienka v hlave. Však s ním nič nemám, žiaden vzťah, nič. Tak prečo sa cítim akoby som spráchala smrteľný hriech a poberám sa expresom do zatratenia? S týmto novým názorom – nič nie je – vystupujem odhodlane z auta.
“Ďakujem,” poviem sebaisto ale neznie to tak… ešte raz
“Ďakujem ti za zvezenie.” natŕčam ruku po kľúče ale… ale jeho reakcia je iná
“Drž si radšej ten kabát myslím, že nechceš aby ťa takto niekto videl.” vytiahol moje vlasy s pod sedačky a trčil ich do vrecka. Skontroloval všetky dvere a rukou mi naznačil, že mám prednosť.
“Kľúče mám v aute…” povedala som zahanbene. Prevrátil očami a otvoril auto. Z priehradky spolujazca som vytiahla zväzok a prešla k dverám. Opäť obhliadol auto a prišiel za mnou.
Výťah sa mi zdal nejaký malý. Bol veľmi blízko, tak blízko, že som sa zase očarila jeho vôňou. Snažila som sa na neho nepozerať, no teda nepozrieť sa mu do tváre, do očí. Ale jeho pohľad som cítila veľmi dobre. Vystúpili sme z výťahu a odomykám dvere do bytu. Neviem v akom je stave. Otáčam sa pozerám cez rameno, stojí za mnou a pozerá dozeme. Očividne neodíde.
“Tak poď ďalej.” neviem ako zahnať trápnu chvíľu. Vošiel do bytu ani sa nevyzul. Len som kývla plecom vyzula sa. Kabát som si nechala stále na sebe. Sadol si k stolu v kuchyni. Vzdychol si a chytil si koreň nosa. Nabrala som vodu z vodovodu a postavila ju pred neho. Druhý pohár som trikrát vyprázdnila do seba.
“Tak”.. začala som.
“Ja začnem.” prerušil ma
“Najskôr sa chcem ospravedlniť za ten piatok. A vlastne aj za dnešok…” som dosť prekvapena.
“Tak…” začínam znova ale neviem čo povedať.
“Greta ja som vedel že ťa poznám a dúfal som, že to nie je z….” zhlboka sa nadýchol.
“Ja som ťa tam nikdy nevidela….” povedala som napokon
“Ja nie som z tých, čo sa zapájajú… Ja som pozorovateľ…” povedal akoby mi povedal veľké priznanie.
“Ja som pozorovateľ…” povedala som ako samozrejmosť, alebo ako obhajobu? Je to celé divné. Situácia, ktorá sa nikdy nemala stať…
“A tá servírka…”
“Som sa pozerala!!” vykríkla som.
“Nežiadala som ju aby to urobila! To bolo z jej iniciatívy!” som rozčúlena. Pozerá sa na mňa akoby prepočítaval informácie, čo k nemu plynú. Jedným ťahom si vyzliekol mikinu a vytiahol červenú guču mojich vlasov. Má na sebe čierne tielko na cvičenie. Svalnaté ramená. Jeho vôňa naplnila vzduch ešte viac a moje telo na to reaguje. Ani neviem ako som si sadla vedľa neho. Mám stále kabát ale ten nespôsobuje, že mi je teplo. Zhodila som ho z ramien a ostala som vo svojom bielom čipkovanom korzete. Plytko dýcham a spomínam na moje sny.. To bola chyba napila som sa z pohára. A prudko ho položila na stôl. bum. To prebralo celú miestnosť. Cítim jeho pohľad no ja sa na neho pozrieť nemôžem. Vidím len jeho päsť ako sa zatína. Jeden pohľad na neho a musela by som sa na neho vrhnúť. A to nemôžem. Bolo by to. Bolo by to niečo čo ja nerobím. Niečo čo nerobím v nedeľu, ani v pondelok, ani v utorok, ani v stredu, ani vo štvrtok a ani v piatok. Len sobotu večer. A nie s niekym koho poznám.
“Daj si ten červený rúž…” povedal to ako modlitbu..
Pozrela som sa na neho a videla tu túho v jeho očiach. Môj pohľad musel byť plný prekvapenia.
“Prosím… Ten čo si mala v piatok… Ten iný…” dotkol sa mojej ruky. A ja zhypnotizovane krútim hlavou..
“To nemôžeme… to by bolo…”
“Proti tvojim pravidlám… viem aj ja ich mám… ale…” zamyslene na seba pozeráme a nevieme čo ďalej. Vstala som a odišla do kúpelne. Nechala ho tam sedieť a ja neviem čo mám robiť. Pozerám na seba do zrkadla. Make-up zmenil svoju štruktúru a zrazil sa do červeno-oranžových škvŕn. Červený rúž sa stratil úplne na viečkach mám otlačenú špirálu a čierna linka sa po bokoch rozmazala do stratena. Na krku a dekolte sa mi vytvorili červené fľaky ako dôsledok nadmerného skonzumovania alkoholu a rumenca čo spôsobil Alex. Nabrala som si do dlani vodu a opláchla tvár… Vodu nechala stiecť na prsia a rozpustila rozsypaný uzol, ktorý mi mal skryť vlasy pod parochňu.
V košíku na práčke stál rúž, červený rúž. Ten, ktorý chce… Chcem to aj ja? Pýtam sa sama seba. Cítim ako mi stekajú kvapky po spánkoch. Opieram sa o umývadlo. Voda z vodovodu stále tečie. A odpútala môj pohľad. Pozerám do prúdu a uplne som stratila kontakt z realitou.
Ani neviem kedy ale stál za mnou. Chytil ma za ramená, jemne, opatrne nie ako v parku. Pozrela som sa do zrkadla. Moje oči boli úplne rozmazané a čierne pruhy sa mi tiahli až k ústam.
“Nemala si to robiť.” povedal. Nerozumiem čo tým myslí. Celá situácia mi prišla strašne prirodzená a živočíšna. Moje telo ho chce ale hlava sa snaží držať si odstup. Ale pohľad do očí rozhodol. Rozopol mi korzet a ja som sa z hlboka nadýchla jeho vône. Pobozkal ma na rameno a ja som sa na seba pozerala v zrkadle opovrhujúcim pohľadom svojej mysle. Nikde sa neponáhľa. Nie je taký ako iní. Pri tých by som už bola nahá a oni ukojení. Zatiaľ cítim svoj vrchol len ja. Pritlačil si ma k sebe a mačkol. Celé to pozorujem v zrkadle zatiaľ čo moje telo si to užíva, moja hlava sa pozerá s nadhľadom a snaží sa zistiť viac informácií. Nezastavuje ho moje špinavé telo, napáchnuté dymom, alkoholom, mixom voňaviek a potom. Necítim sa pripravená. S týmto pocitom sa otáčam a odtláčam ho od seba. Teraz vidím jeho vzrušenie ešte lepšie.
Usmieva sa na mňa ja mu úsmev neopätujem.
“Sprchu?” pýta sa s túžbou v hlase. Spracovávam informáciu a prikývnem.
“Sama….” poviem ako samozrejmosť. Usmeje sa a vyzlieka si tielko, nohavice, boxerky Calvin Klein padajú na zem. Upravené ochlpenie na celom tele. Tak ako sa mi to páči. Je to ako sen opieram sa o práčku a užívam si výhľad, teraz už aj moja hlava. Púšťa si vodu. Studenú. Berie moje jahodové mydlo a namydlil si ruky, vytvoril poriadnu penu, ktorú si rozotrel po tele a starostlivo si umyl penis. Zobral uterák, ktorý bol po ruke vystúpil z vane a rukou naznačil, že som narade. Ticho som sa zasmiala a naznačila mu aby ma počkal mimo kúpelne. Pozbierala veci a uzlíček mu podala. Pobozkal ma a uvedomila som si, že by som si mala umyť zuby.
Otázka pre vás
Ako bude nedeľa pokračovať?
a Celý deň strávia spolu
b Gréta si to rozmyslí a Alexa pošle preč
c Po akte Alex odíde
anonymne môžete hlasovať aj tu: https://docs.google.com/forms/d/1PDfvXyrxTU3nh657oqocd-dX9kwvtfKhantVPp1rKcU/viewform?usp=send_form
