Prečítajte si pokračovanie nášho spoločného príbehu a hlasujte ako má pokračovať!
7. kapitola
Večer skončil zaujímavo. Slečna zaparkovala hneď oproti vchodu. Vystúpila, otvorila mi dvere: “Nie je taký ako sa prezentuje slečna….” povedala a naznačila aby som vystúpila. Zatvorila dvere a podala mi kľúče. Skôr ako som stihla čokoľvek iné povedať prebehla cez cestu kde ju čakalo čierne menšie auto. Nastúpila a odfrčala preč. Cez okno som nevidela ale mala som divný pocit, že tam bol on – Alex. Náhle ma chytila panika a rýchlo som si vytiahla pepřoví sprej z kabelky. Zamkla auto a vbehla do vchodu, ktorý som za sebou zamkla. Privolala výťah a premietali si večer. Neviem čo si mám myslieť je zlý alebo dobrý? Ako to myslela? Výťah ide pomaly a akosi podozrivo. Cítim, že som smädná, to to víno. Nemôžem piť víno, radšej tvrdý alkohol, ten ma tak neotupuje a nevysušuje. Moje telo je fakt divne. Vystupujem z výťahu zrelá do sprchy.
V paranoji za sebou zamykám dvere a vyzliekam sa cestou do kuchyne. Dúšok ľadovej vody ma naplno prebral.
10.00 zvoní budík. Musím ku kaderničke. Moja kaderníčka je staršia pani tesne pred dôchodkom je mi niečo ako babička, ku ktorej vždy chodím po radu. Chodia k nej väčšinou muži, ale napriek svojmu veku ma vždy dobre ostriha. V sobotu ráno tam nikto nie je. Až okolo 12tej sa príde dať učesať nejaká staršia pani na ples, či svadbu. Obliekam si legíny, dlhé tričko a sveter veľkosti 3xl. Nemám náladu vyzerať dobre ale chcem mať pocit pohodlia. Veď u Anny sa cítim ako doma, a doma je tam kde môžem vyzerať škaredo a užívať si to.
Ako som predpokladala. Nikto tam nebol a Anna si pila svoje latté so šľahačkou a vidličkou si odžubuje zo svojho vyníkajúceho malinovo-čokoládového koláča.
“Grétka, už som ťa čakala.” povie po jemnom cinknutí zvončeka nad dverami. S jej typickým úsmevom jednej polovice tváre, nakoľko druhú časť úst poznačila mŕtvica, ktorú našťastie prekonala pred dvoma rokmi. Odvtedy si všetky potraviny váži, a vyberá a pravidelne navštevuje lekára, ktorého som jej doporučila. Anna mu jeho služby opláca protislužbou a strihá celú jeho rodinu. Pozorovanie sa vyplatilo, jej srdce na tom omnoho lepšie a našla si aj šport, ktorý ju baví – zumba pre seniorky. Raz som tam s ňou bola a bol to ohromný zážitok. Vidieť 60 ročné panie ako sa pokúšajú o sexi zumba krútenie zadkom bolo naozaj zážitok. Dve noci som síce nemohla spať ale radosť na Anninej tvári na nezaplatenie. Annini synovia žijú v zahraničí a prichádzajú sporadicky na sviatky alebo v lete vždy ohlásene a Anna si vyberá vtedy dovolenku.
“Prajem pekný deň Anna.” neviem či jej mám vykať alebo tykať, vždy je tak čo mi príde na jazyk skôr. A vždy som z toho sama zaskočená.
sadám si koženkového kresla, ktoré ma čo-to za sebou ale aj napriek tomu je dosť pohodlné.
“Poprosím vás tak ako vždy zoberte mi zodva centimetre, trocha prestrihajte a zosvetlite jemne končeky.” Poviem na jeden dych a usmejem sa do zrkadla na Annu.
“Grétka viem čo potrebuješ.” usmeje sa na mňa.
“Ja viem Anna ja len preistotu.”
“Drahá ale teraz som nemyslela vlasy.”
“Ako prosím, nerozumiem.”
“Rozmýšľala som tak nad tebou, vieš, že ťa mám rada?” vyslovila otázku
“Viem Anna, čo sa deje?” dúfam, že to tu nechce zavrieť ak mala ďalšiu príhodou, och dúfam, že je v poriadku.
“No rozmýšľala som nad tebou, a stále si sama dievča, bude ti tridsať mala by si si založiť rodinu. Potrebuješ chlapa.” povedala víťazoslavne.
“ANNAA? nie to nemyslíte vážne?” poviem s vtipom v hlase a trochou pobúrenia.
Jej ruky šikovne delia moje vlasy a pripravujú ich k zosvetleniu. V miske jej miešam hmotu.
“Ale áno myslím a našla som ti pár adeptov. Všetko sú to slušní, mladí muži, ktorý potrebuje ženu ako si ty.”
“Všetci potrebujú mňa? to je nejaké podozrivé anna.” neskrývam svoje pobavenie
“Grétka nerob si zo mňa srandu na tie rande pôjdeš či chceš alebo nie, obetovala som sa aby som tie čísla získala a ty na ne zavoláš!” rozčertila sa.
“Anna ty si od nich pýtala čísla? Nenapadlo ti najskôr sa ma spýtať?” teraz to už je naozaj vážne, nanáša mi zosvetľovač na vlasy.
“Grétka nie je nad čím váhať, poznám tých mužov chodia tu pravidelne.”
“Anna k tebe chodia iba starší páni v rokoch?” neskrývam rozčarovanie
“A to máš odkiaľ moja drahá?” zloží ruky v bok a s prekvapením výrazom sa na mňa culí v zrkadle. neviem čo jej na to povedať.
“Náhodou ku mne chodia aj mladí muži a chlapci, viem ostrihať všetko. Syn mi spravil stránku, vieš o tom? Mám toľko roboty s modernými strihmi ako nikdy. A neboj sa dobre som si ich preklepla aj cez ten facebok.”
“Cez čo?”
“Facebok? Nevieš čo to je? Bože drahá ty si na tom horšie ako ja.” nechápavo krúti hlavou a finišuje s mojou hlavou nastavuje časovač 15 minút. Pre mňa to bolo nekonečných 15 minút na záver, ktorých som si zobrala papierik s menami a číslami na neznámych mužov, ktorým sa musím ozvať. Verím tomu, že Annu tak ľahko neodbijem ako tých mužov.
S úsmevom šťastia mi zmýva hlavu a básni o tom, ako bude raz mojej dcére umývať vlásky, zatiaľ čo ja budem čakať kým zafunguje farba.
Za ďalších 10 minút idem s odľahčenou hlavou domov a usmievam sa nad staroslivosťou Anny. Rozhodnutá dnes ísť sa najesť von sa prezliekam z veľkého pohodlia do menšieho a vyrážam do bistra na konci ulici. Denné menu podávajú 6 dni v týždni a v nedeľu podávajú len polievku. Večer sa to mení na príjemný klub so živou hudbou a v obľube ho majú ľudia stredného veku. Je to príjemná alternatíva nočného klubu, bez dymu a prílišného hluku.
Sadám si k malému stolíku na oproti dverám, mám výhľad do parku. Beriem si noviny len tak zo zvyku a čakám na malú čašníčku zo zvláštnym prízvukom. Objednávam si pečené kurča, ktoré si nikdy neviem spraviť tak ako tu. Myslím, že tajomstvo je v korení, ktoré neviem identifikovať. Hreším s dvojitou porciou hranoliek. Dobre najedená si dávam zelení čaj miesto polievky a pozorujem súhru pohybov dievčat za pultom. Vyzerajú šťastne nato, že musia celý deň pracovať s ľuďmi, a neklamme si ľudia sú hrozní. A hlavne zákazníci nevedia čo chcú ale chcú to hneď a teraz. Jeden učiteľ zákazníkov označoval ako ženy pričom ženy sú najhorší so zákazníkov. Začarovaný kruh.
Sedím tu už asi tri hodiny dojedám svoju tretiu áno tretiu porciu hranoliek pekne silno osolených, lebo keď hrešiť tak naporiadok. Zelený čaj je výborny a vypila by som ho asi tak na dva litre. Po skonštatovaný dokonale zabitý deň odchádzam domov a kontrolujem podrobne svoje vlasy a skúšam ich skryť pod parochňu. S malým problémom sa to podarilo. V hlave si pripomínam odporúčanie doktora – pauza. S týmto predsavzatím posielam sms:
Dnes? Kód 8.
Nedočkavo čakám odpoveď. Upratala som si zbežne byt a medzitým prišla odpoveď:
Malá diera, Park 2100
Odpovedám:
Správa akceptovana, heslo 2856
ešte nestihnem ani položiť telefón a prichádza odpoveď: Prijaté.
Píšem si potrebné informácie na štítok a pripínam na nástenku spolu s číslami od Anny. Do deviatej mám čas. Idem si nachvíľu ľahnúť nastavujem budík na 19:00. Obliekam si plyšové pyžamo, dnes by som chcela byť rozmaznávaná a trpko si uvedomujem, že niekoho potrebujem, niekoho kto ma bude rozmaznávať a túliť v takéto dni. V dni kedy sa mi nechce vyliezť s postele, v deň keď budem chcieť mať svoje plyšové pyžamo. Spánok prichádza rýchlo to bude spôsobené tým výdatným jedlom. Zaspávam s myšlienkou na romatiku. A v tomto duchu prebiehajú moje sny, preskajujú od Alexa k Martinovi (domovník) a zasa späť, keď kde tu sa prepletie neznáma osoba v telefóne. Všetko sa deje v posteli, keď sa sny začínajú moc zamotávať cítim ako ma oblieva teplo a zobúdzam sa celá spotená a vyzlečená. Kedy? Ako? musela som to spraviť podvedome keď…. uf radšej nie. Ani sa nenamáham s obliekaním a idem do vane. Ladová sprcha a horúca vaňa bude ten správny liek. Zabralo to. Keď som vyšla z vane už vrečšal budík zaklapla som ho a išla si spraviť fit večeru s jablka, pomaranča a banánu. Skôr je to koktejl všetko hodím do mixéra s čepielkou na mäso… načo sa namáhať vymieňaním. Pridala som trocha cukru a svoju kašu zjedla pomaly jedným hltom. Vytiahla čiernu latexovú minisukňu s vysokým sedom a biely čipkovaný korzet. Biele topánky. Líčenie nie je neobviklé čierna linka okolo očí, červené líčka, zvýrazniť obočie a krvavo čerený rúž. Vlasy pevne zviazané v culíku a parochňa s dlhými kučeravými červenými vlasmi. Mini taška, kľúče, mobil, peňaženka, poznámkový blok s kódom. A môžem vyraziť. Dávam si dlhý kabát s kapucňou. parochnu zastrčím dozadu aby ju nebolo vidno. Skôr ako vyjdem z bytu rozhliadnem sa privolám si výťah. Je hneď tu rýchlo nasadám a zatváram dvere. Ani neviem ako som v aute a mám rozbúchané srdce. Mala by som mať byt na prízemí ušetrilo by to veľa stresov.
Dnešny vstup nie je ďaleko. Ale nechcem aby ma niekto videl. Keď parkujem pri parku je už tma o 5 minút 9 hodín. Akurát. Kontrolujem, či mám zamknuté auto na poriadak a idem. Kabát mám stále na sebe. Mala diera je kód pre starý atómový kryt. Je dokonale odhlučnení. Nikto ani nevie že tam sme. Teším sa. Rada sa stretávam s ľuďmi, ktorí neriešia. Neriešia nič. Len sa bavia tak ako ja. Pozeraním na krásu nahého tela. Sú tam tí, ktorí radi ukazujú svoje telo. Ja som z tých čo sa radi pozerajú a konverzujú. Nikto mi tam neublíži. Na to sú pravidla a tak to mám rada. Keď budem chcieť mať sex tak ho mať budem a keď nie tak nie. A dnes nie. Nahlásim to rovno pri bráne tí sa o mňa postarajú. Na lavičke pri bunkri sedí starší pán. Prisadnem si oproti a zložím kapucňu. Lúšti krížovku.
“Dobrý večer slečna. Nemali by ste sa túlať takto večer sama.” povie a ja už viem čo to znamená.
“2856” poviem potichu. a čakám čo sa stane. pán pár krát klikol svojim perom a dvere krytu sa pootvorili.
“Pekný večer slečna a dávajte si pozor.”
“Aj vám pane.”
pri dverách čakajú známe tváre. Zopakujem kód a idem do svojej miestnosti. K baru. Na uvoľnenie si dávam vodku s džúsom.
-
pravidlo: žiadne mená
-
pravidlo: vždy slušný a zdvorili
-
pravidlo: nikoho do ničoho nenútiš
-
pravidlo: len hotovosť
zaplatím si svoj drink uvelebím sa v kresle a pozerám na pár nahých dievčat na parkete. Jedna druhej sa dotýkajú a hladia si prsia. Celkom rýchlo sa tu nazbierali nahý ľudia. Svoje oblečenie si nechávajú v šatni systém tu funguje dostanú číslo, ktoré im napíšu forforovou fixou na telo nie je ťažké ho identifikovať zvyknem ich oslovovať číslami. Ľudské telo je krásne. Páčia sa mi upravený muži, škoda, že tu nechodia len taký. Priveľa chlpov okolo penisu nie je ono. Jemne zastrihnutie spolu s podbruškom prípadne hruďou vo mne evokuje pocit čistoty, keď sex tak s takým mužom. Och Gréta spamätaj sa dnes nie.
Kývnem čašníčke o ďalší drink ochotne mi ho doniesla.
“Dnes máš krásne vlasy.” povedala
“Ďakujem” napila som sa zmyselne so slamky, ktorú by som nemala používať na pitie. Čašníčka má bielu umelú parochňu, čo svieti v tme je to zaujímavé. Ma krásny úsmev sadla si ku mne a hladí mi koleno. Odhŕňa mi vlasy a pobozká na ucho.
“Rada sa pozeráš?”
“Rada.” vyzlieka si tričko má biele tetovanie krásne svieti. musím sa ho dotknúť.
“je úžasné.” vyjaknem a hladím ju po bruchu. Puky kvetov začínaju na chrbte a smerom k rozkroku rozkvitajú je to nádherné. Okolo pŕs sa jej vinú liany, ktoré sa len chystajú zapučať, krásne to zvýrazňuje jej malé prsia.
“ďakujem.” dodá a odchádza. za barom si oblieka tričko na očividné námietky okolia. Videla som už biele tetovanie ale nie v také rozsiahle. Muselo to byť bolestivé nakoľko bielu farbu je nutné dať do hlbšej vrstvy kože.
Rozhodla som sa dať si ešte jeden drink….Otázka pre vás:
Ako dopadne Grétin večer?
-
odíde podľa plánu
-
odíde k čašníčke domov
zobudí sa s čašníčkou u seba doma
