64

Hlasovali ste za náhodné stretnutie. Ako prebiehalo?

4. kapitola: WOMAN

Deň sa vliekol. Pozerala som cenové ponuky ateliérov a voľné termíny. Analytická práca ma baví ale keď je na trhu príliš veľa ponuky tak sa niekedy strácam. S práce som odchádzala o štvrť na osem ani neviem ako to zbehlo a kedy vlastne moji kolegovia odišli z office-u.

Byt bol prázdny. Ako inak veď nikto so mnou nebýva. otvorila som si šalát ale nejako mi bolo málo. Objednala som si pizzu, ktorú robia vedľa vo vchode len na donášku. Samozrejme som si objednala tú čo vždy – olivy, hríby a kopa syru. Dala som si sprchu a zaspala pri telke.

Keď som sa zobudila boli tri hodiny ráno, ešte mám čas. Dolámaná som sa presunula do spálne. Krásne ustlaná posteľ z predchádzajúceho dňa. Zavahála som: Ak si ľahnem budem ju musieť ráno postlať. Pohľadom som blikla na gauč – “ouč, to nie” povedala som si pre seba. Dvere vždy nechávam otvorené. Paranoja?

Týždeň sa vliekol. Samozrejme pán Radúz nesplnil svoje sľuby, hračky neposlal. Počkám jeden deň a budem to urgovať. Dnes som sa venovala faktúram a kontrolám svojej projektovej dokumentácie. Mapovanie práce nemám rada, niekedy neviem čo tam písať. Plánovanie milujem neznášam, keď niekto moje plány kazí ako Radúz. Domov som prišla skôr už o pol šiestej. Chytá ma panika, čo budem robiť do rána? Pozrela som si poštu a našla som nejaké zľavy do obchodu so spodným prádlom. Program zabezpečený.

Sadám do svojeho autíčka. Nemám zvieratko mala by som mu dať meno. Objednám si nálepku. To bude roztomilé. Cesta bola rýchla obchoďak stojí na konci výpadovky. Parkovanie bolo trocha problém, úzke miesta mi nevadia ale debilný vodiči čo nevedia nacúvať medzi čiary ma vytáčajú do nepríčetnosti.

Obchod so spodným prádlom je na druhom poschodí, hneď vedľa detského kútika. Strategické umiestnenie – ženy – matky to upúta a mužov – otcov tiež, veľmi dobre ovplyvňovanie nákupných preferencií. Veď taká súprava spraví radosť nie len mužom ale aj ženám. Obchod je veľky podprsenky od výmyslu sveta. Potrebujem bielu podprsenku. Nechcem nič s vypchávkami niečo decentné a sexi. Upútal ma jeden kus, ani nie tak samotná podprsenka ale nohavičky k nej, klasicky strihané nohavičky s jemnou čipkou bez švov. Výborne, som na seba hrdá, vyberám si veľkosť sú tu asi tri tucty podprseniek a nie moje číslo.

“Pomôžem Vám?” počujem za sebou mužský hlas. Som zvyknutá na mužom v predajniach zo ženským oblečeným. Ani sa neotáčam:

“Áno, poprosila by som Vás jednu z tých veľkosť 2 a 3 s obvodom 1. Ďakujem.” ďalej sa venujem vyberaniu nohavičiek. Vždy si beriem päť kusov.

Spokojná s nájdením nohavičiek čakám na svoje podprsenky.

Zdvihnem pohľad a kráča ku mne Alex. Je oblečený ako 18 ročný zajačik, biele trička na ňom károvana flanelová košeľa a vydreté rífle s trakmi. Preboha. Cítim ako rudnem. Ale to najhoršie len príde:

“Nech sa páči Vaše reggiseno”(taliansky podprsenka, výslovnosť: redžiséno) nahodil nonšalatný úsmev.

“Ďakujem” cítim ako rudnem, zobrala som si podprsenky a neviem čo povedať, trápna chvíľa.

Pozeráme na seba. On s úsmevom a ja s prihlúplim úsmevom.

“Ospravedlníte ma?” povedala som a otočila sa smerom ku kabínkam. Je to síce trápne keď neviem presne svoje číslo podprsenky ale tak, každá je iná. Ospravedlňujem sa sama sebe. Och bože.

stihla som spraviť dva kroky keď:

“Slečna Radvanová?” ozýva sa spoza mňa.

“Áno?” ani som sa neotočila

“Neozvali ste sa mi.”

“Áno.”

“Mám rezerváciu v Malom Grécku na 20:00.” pozriem sa na neho a on odchádza. Ani sa nepresvedčil o tom, či pôjdem alebo nie.

Do kabínky som sa dostala hneď, beriem väčšie číslo cítim sa zvodnejšie. Aj keď pri košeli ku krku je to jedno.

Cestou v aute rozmýšľam nad tým čo robiť. Nemôžem si začať s klientom, to je neprofesionálne. A navyše neplní si svoje povinnosti v súčinnosti pri práci. Zmietajú ma emócie. Cítim sa pobavená ale aj nahnevaná na neschopnosť p. Radúza.

Otváram dvere. Zámok na hlavných dverách štrajkuje. Mala by som to nahlásiť domovníkovi ale nie som ten typ. Na prízemí býva stará pani Slavová tá všetko hlási nášmu domovníkovi. Je mi ho trocha ľúto túto funkciu domovníka zdedil po starom otcovi. Je to mladý keď sa mi v bygteniečo pokazilo. muž má 25 rokov a svet je pre neho gombička ako aj domáce práce, neraz mi pomohol keď sa mi v byte niečo pokazilo. Je naozaj šikovný. Ani neviem kde pracuje a to býva v byte oproti.

Slušný chlapec, myslím, nikdy som nevidela, že by si doviedol dámsku návštevu ani, že by od neho odchádzala. Vstupujem do bytu nechala som svietil lampu príjemne osvetlila byt a láka ma na gauč ale najskôr malá módna prehliadka. Vyskúšala som si podprsenku ku všetkým blúzkam. Je vhodná.

Púšťam si TV a zapínam relácie bezzmyslu a čakám na reklamy. Ako jediná asi rada pozerám reklamy. Veď treba vedieť čo robí konkurencia. Narozdiel od mojich kolegov, ktorí radšej TV nemajú aby nemuseli riešiť prácu aj doma. Ale naša práca je o tom 24-7.

Deň sa vliekol. Pozerala som cenové ponuky ateliérov a voľné termíny. Analytická práca ma baví ale keď je na trhu príliš veľa ponuky tak sa niekedy strácam. S práce som odchádzala o štvrť na osem ani neviem ako to zbehlo a kedy vlastne moji kolegovia odišli z office-u.

Byt bol prázdny. Ako inak veď nikto so mnou nebýva. otvorila som si šalát ale nejako mi bolo málo. Objednala som si pizzu, ktorú robia vedľa vo vchode len na donášku. Samozrejme som si objednala tú čo vždy – olivy, hríby a kopa syru. Dala som si sprchu a zaspala pri telke.

Keď som sa zobudila boli tri hodiny ráno, ešte mám čas. Dolámaná som sa presunula do spálne. Krásne ustlaná posteľ z predchádzajúceho dňa. Zavahála som: Ak si ľahnem budem ju musieť ráno postlať. Pohľadom som blikla na gauč – “ouč, to nie” povedala som si pre seba. Dvere vždy nechávam otvorené. Paranoja?

Týždeň sa vliekol. Samozrejme pán Radúz nesplnil svoje sľuby, hračky neposlal. Počkám jeden deň a budem to urgovať. Dnes som sa venovala faktúram a kontrolám svojej projektovej dokumentácie. Mapovanie práce nemám rada, niekedy neviem čo tam písať. Plánovanie milujem neznášam, keď niekto moje plány kazí ako Radúz. Domov som prišla skôr už o pol šiestej. Chytá ma panika, čo budem robiť do rána? Pozrela som si poštu a našla som nejaké zľavy do obchodu so spodným prádlom. Program zabezpečený.

Sadám do svojeho autíčka. Nemám zvieratko mala by som mu dať meno. Objednám si nálepku. To bude roztomilé. Cesta bola rýchla obchoďak stojí na konci výpadovky. Parkovanie bolo trocha problém, úzke miesta mi nevadia ale debilný vodiči čo nevedia nacúvať medzi čiary ma vytáčajú do nepríčetnosti.

Obchod so spodným prádlom je na druhom poschodí, hneď vedľa detského kútika. Strategické umiestnenie – ženy – matky to upúta a mužov – otcov tiež, veľmi dobre ovplyvňovanie nákupných preferencií. Veď taká súprava spraví radosť nie len mužom ale aj ženám. Obchod je veľky podprsenky od výmyslu sveta. Potrebujem bielu podprsenku. Nechcem nič s vypchávkami niečo decentné a sexi. Upútal ma jeden kus, ani nie tak samotná podprsenka ale nohavičky k nej, klasicky strihané nohavičky s jemnou čipkou bez švov. Výborne, som na seba hrdá, vyberám si veľkosť sú tu asi tri tucty podprseniek a nie moje číslo.

“Pomôžem Vám?” počujem za sebou mužský hlas. Som zvyknutá na mužom v predajniach zo ženským oblečeným. Ani sa neotáčam:

“Áno, poprosila by som Vás jednu z tých veľkosť 2 a 3 s obvodom 1. Ďakujem.” ďalej sa venujem vyberaniu nohavičiek. Vždy si beriem päť kusov.

Spokojná s nájdením nohavičiek čakám na svoje podprsenky.

Zdvihnem pohľad a kráča ku mne Alex. Je oblečený ako 18 ročný zajačik, biele trička na ňom károvana flanelová košeľa a vydreté rífle s trakmi. Preboha. Cítim ako rudnem. Ale to najhoršie len príde:

“Nech sa páči Vaše reggiseno”(taliansky podprsenka, výslovnosť: redžiséno) nahodil nonšalatný úsmev.

“Ďakujem” cítim ako rudnem, zobrala som si podprsenky a neviem čo povedať, trápna chvíľa.

Pozeráme na seba. On s úsmevom a ja s prihlúplim úsmevom.

“Ospravedlníte ma?” povedala som a otočila sa smerom ku kabínkam. Je to síce trápne keď neviem presne svoje číslo podprsenky ale tak, každá je iná. Ospravedlňujem sa sama sebe. Och bože.

stihla som spraviť dva kroky keď:

“Slečna Radvanová?” ozýva sa spoza mňa.

“Áno?” ani som sa neotočila

“Neozvali ste sa mi.”

“Áno.”

“Mám rezerváciu v Malom Grécku na 20:00.” pozriem sa na neho a on odchádza. Ani sa nepresvedčil o tom, či pôjdem alebo nie.

Do kabínky som sa dostala hneď, beriem väčšie číslo cítim sa zvodnejšie. Aj keď pri košeli ku krku je to jedno.

Cestou v aute rozmýšľam nad tým čo robiť. Nemôžem si začať s klientom, to je neprofesionálne. A navyše neplní si svoje povinnosti v súčinnosti pri práci. Zmietajú ma emócie. Cítim sa pobavená ale aj nahnevaná na neschopnosť p. Radúza.

Otváram dvere. Zámok na hlavných dverách štrajkuje. Mala by som to nahlásiť domovníkovi ale nie som ten typ. Na prízemí býva stará pani Slavová tá všetko hlási nášmu domovníkovi. Je mi ho trocha ľúto túto funkciu domovníka zdedil po starom otcovi. Je to mladý keď sa mi v bygteniečo pokazilo. muž má 25 rokov a svet je pre neho gombička ako aj domáce práce, neraz mi pomohol keď sa mi v byte niečo pokazilo. Je naozaj šikovný. Ani neviem kde pracuje a to býva v byte oproti.

Slušný chlapec, myslím, nikdy som nevidela, že by si doviedol dámsku návštevu ani, že by od neho odchádzala. Vstupujem do bytu nechala som svietil lampu príjemne osvetlila byt a láka ma na gauč ale najskôr malá módna prehliadka. Vyskúšala som si podprsenku ku všetkým blúzkam. Je vhodná.

Púšťam si TV a zapínam relácie bezzmyslu a čakám na reklamy. Ako jediná asi rada pozerám reklamy. Veď treba vedieť čo robí konkurencia. Narozdiel od mojich kolegov, ktorí radšej TV nemajú aby nemuseli riešiť prácu aj doma. Ale naša práca je o tom 24-7.

zaspala som bez problémov. V práci som bola ako vždy len s malým prekvapením. Môj stôl bol obklopený 12 veľkými kartónovými škatuľami plných hračiek. S tým si sama neporadím teda. A kde to dám? Musím počkať na Silviu. Vytvorila som si cestičku k stolu a vybavila poštu. Celú poštu okrem fyzickej zásielky.

počujem kroky, Silvia. Vybrala som sa jej oproti.

zastala a pohľadom si ma premeriava.

“Ahoj.” poviem stroho

“Ahoj, nič mi nehovor prídem na to sama.”

“Načo chceš prísť?” nechápem

“Na to čo je na tebe iné.”

“Máš halucinácie, či čo?”

“Megi ty si mala sex.” povie s úžasom. Ako ju to mohlo vôbec napadnúť. Napriek tomu, že je sexom posadnutá ale aj tak.

“Čoo?!” vyprsknem zo seba

“Nemala som sex, ide za tebou lebo potrebujem vyriešiť jeden problém.”
“Si tehotnááá!!! to teraz nemôžeš, veď kampaň a…” prerušujem ju

“Silvia ty si chorá, nie som tehotná ale prišla zásielka máme tu 12 škatúľ plných hriačiek a zabarikádovali mi stôl.”
“uf.. škatule… si ma tak vystrašila. už mi to nerob.” krútim nad ňou hlavou, ako taká osoba môže byť manažérka. a k tomu dobra manažérka.

Silvia mi vyhradila malú mítingovku, ktorá sa stala mojou základňou. Pánov nahnala aby mi odniesli škatule a ja som sa v nich začala prehrabovať. Hračkami som obložila celú miestnosť stoly a aj stoličky. Okrem vtipných a blbých poznámok kolegoch nič moc. Až na to ako som sa prichytila pri myslení na Alexa.

Bol taký ležérny, také detsky. Je to klient, zahriakla som sa v myšlienkach. Ale sexi klient. Môže byť odomňa mladší, napadlo mi v jednom okamihu. Snažila som sa zahnať myšlienku ale výrila mi stále vhlave.

Mám ísť do toho podniku. Neviem sa rozhodnúť. Nemám rada vzťahy ľudia stále riešia len svoje problémy dokola to ma nebaví počúvať. Radšej mám klub, kde síce stretám tých istých ľudí ale vždy sú tam za niekoho iného, za niekoho bezproblémového a vtipného a emocionálne vyrovnaného. Za nikoho kto sa chce citovo viazať.

Silviina reakcia mi pripomenula, že by som mala zájsť k lekárovi.

 

Otázka pre vás:


Akého lekára by mala Gréta navštíviť?

a) všeobecného

b) gynekológa

c) psychiatra-psychológa

Svoje odpovede napíšte priamo do komentára pod tento článok. Čas máte do stredy. Na piatu časť sa môžete tešiť už v pondelok.

©2022 Ženy s.r.o.

nebo

Přihlášení

nebo    

Zapomenuté heslo

nebo

Create Account