54

Ďalšia kapitola online príbehu je tu! Hlasujte za jej pokračovanie a získajte body na svoj účet

17. kapitola

Silvia

ráno sa začalo strašidelne, matka hysačila a sestra s ňou. Pohoršovala akú hanbu som narobila po celom meste, že sa jej klientky sťažujú. Nedokázala som si ani vypiť kávu. Taká aká som bola som sa zdvihla a šla do svojho nového domu.

So slzami v očiach som zaparkovala a šla na jediné miesto v meste, kde som bola vítana. K pani Claudiovej. Tá mi spravila kakao a podala vreckovku.

“Drahá nič si z toho nerobte, každý na Vašom mieste by sa tak zachoval. Bolo tu veľa ľudí pred Vami čo chceli spraviť horšie veci ako ste spravili vy.” odišla s kuchyne a doniesla mi teplý sveter. Voňal silným sladkým parfémom. Vôňa ma trochu upokojovala a začala som myslieť triezvo. Obzrela som sa okolo seba a zistila, že toto sú nevyhovujúce podmienky.

“Zbaľte si všetko…” povedala som a vyšla z domu. Zamierila som si to k správe bytov. S odhodlaním a predsavzatím – dnes budem mať podnájom.
 

Gréta

Sedel tam v bielom tielku a pyžamových nohaviciach. Bolo z neho cítiť alkohol a len sa na mňa pozeral. Oči mal príliš veľké a lesklé.

“Čo tu robíš?” pritiahla som si perinu

“Koľko je hodín?” neodpovedal pozrela som sa na náramkové hodiny na rukách a zistila som, že je pol desiatej. Z vonka neprúdilo žiadne svetlo ani šero nakoľko boli dôkladne zatiahnuté závesy.

“Martin čo tu robíš?!” spýtala som ráznejšie

“Ako si mohla?” začal… sedel tam ako kôpka nešťastia.

“Martin ako som mohla čo?”

“Ísť s ním…!!!” vzlykal

“Martin som dospelá žena môžem chodiť von s kým budem chcieť.” povedala som pokojne.

“Zradila si ma.”

“nie nezradila…” vyliezla som z postele, na toto nie som pripravená, treští mi v hlave a som k smrti unavená a v šoku

“Ale áno po tom čo sme spolu prežili….”

“Čo sme spolu prežili martin? pár krát sme mali sex…”

“Ty nie si len sex – rozumieš už sa nepodceňuj – si krásna a silná žena ty nepotrebuješ nikoho takého…”

“Martin rozprávaš odveci, tvoje vety nemajú zmysel – ani hlavu ani pätu. Prosím ťa..” to už som nad nim stálo ako ročulená mama. upieral na mňa psie oči na pokraji plaču. objal ma okolo bokov a privoňal ku mne.

“Prosím ťa odíď s tohto bytu, vyspi sa a nepi. Keď vytriezvieš budeš sa na situáciu pozerať inak..”

“Nechcem ťa stratiť…” vzlykal mi do sukne ako malý chlapec, totálne antisexi. Toto som nečakala, viac sa mi páčil nezávislý martin, so silnými pažami.

“Neopustím ťa Gréta, si môj splnení sen.”

“Martin…” nevedela som čo povedať a čo si počať. Odstrčila som ho a vyhodila ako prašivého psa.

Počula som ako stojí za dverami niekoľko minút. Mala som mu zobrať kľúč. Budem musieť vymeniť zámky ak nie byt… priložila som k dveram stoličky jednu za druhou aby ma ich hluk zobudil, keby náhodou chcel znova vstúpiť do môjho bytu.

ľahla som si do postele a zaspávala som so zlým svedomím.
 

Silvia

V teplákovej súprave som nakráčala do správy bytov a objektov, ako som sa dočítala na veľkom loge v kancelárii.

“Ako vám môžeme pomôcť slečna?” opýtala sa mala blondínka za stolom

“Potrebovala by som byt, urgentne.”

“Môžete mi to viac špecifikovať?”
“jeden možno dvojizbový s bezbarierovým prístupom.”

naklikávala niečo do počítača a spustila tlač.

“Bude to chvíľku trvať, donesiem vám niečo?”

“Nie ďakujem.” Postavila som sa prešla som k veľkej vývesnej tabuli s mapou mesta a červenými číslami na uliciach. Podľa kľúča som si našla ulice v centre a podnikateľské priestory. Našla som na prenájom priestor po starej cestovnej kancelárii v srdci mesta. Na rohu starej a novej štvrte. tvoril hranicu medzi mladými a starými. Vtedy mi svitol nápad. Nechala som si ho v hlave a uložila na správne miesto.

Slečna prišla s papiermi a zložkami s fotografiami.

“Podľa vášho výberu máme v ponuke 4 byty, jeden je jednoizbový a tri sú dvoj.”

“Super môžeme sa tam ísť pozrieť.” povedala som rázne

“Na všetky?” ostala zaskočená

“Áno.”

odomkla zadnú miestnosť, vybrala odtiaľ kľúče a začala si obliekať kabát.

“môžete prosím vás zobrať kľúče aj od starej cestovky.” pozrela sa na mňa a v očiach sa jej zablisklo

“áno môžem.”

Nastúpili sme do môjho auta a vybrali sme sa na prvú adresu. Obhliadky som zrealizovala rýchlo a rýchlo som aj vydala rozhodnutie – vybrala som dvojizbák, plne zariadení a s dvoma samostatnými posteľami na druhom poschodí s nakladným výťahom a výhľadom do parku, prenájom bytu tvorila smiešna suma 100 eur mesačne a energie pre dve osoby predstavovali 40 eur. Dohodla som sa na možnosti odkúpenia po uplynutí lehoty 5 rokov za zostatkovú cenu 5 000 eúr. Takto ľahko sa dá prísť k nehnuteľnostiam len v malom meste.

Na záver som šla do cestovky. Bola celá vyprázdnená, prednú časť do ulice tvorila jedna veľká miestnosť, za ňou boli ďalšie dve stredne veľké, vypýtala som si plán a statický posudok – nezáväzne samozrejme. Tento priestor bol k predaju.

V kancelárii sme podpísali všetky potrebné dokumenty, trvala som na nasťahovaní sa ASAP, slečna nemala na výber sedela som pri nej až kým nebolo všetko spracované. Odovzdala mi kľúče a zaželala príjemné bývanie.
 

Gréta

ranná káva chutila božsky. jej vôňa ma opantala. Nikto nevie robiť takú skvelú kávu ako ja. na mojom tablete pípol e-mail. Tak skoro? začudovala som sa. Sadla si na pohovku pozrela čo prišlo.

Alex.

Ahoj kráska, dnes som zistil, že si opantala srdce aj inému. Dôkaz jeho lásky ti posielam v prílohe. 🙂

dala som rozbaľovať prílohu a nemilo som bola prekvapená.
 

Silvia

Moja cesta smerovala priamo k môjmu novému domu. Pani Claudiová, tak ako som jej prikázala mala nachystanú batožinu na chodníku. Ona sama koordinovala pánov staviteľov. Ešte že ju mám povedala som si v duchu. Naložila som jej batožinu bez slova, a bez slova som ju posadila do auta. Vyrazili sme.
 

“Kde ma veziete drahá?”

“Uvidíte.” povedala som tajomne

“dúfam, že nie na cintorín aby som to urýchlila.” na jej pokuse o vtip som sa zasmiala viac zo slušnosti ako z vtipnosti.

Zastavila som pri parku tesne pri domove dôchodcou.

“Drahá povedala som, že nechcem spoločnú izbu.”

“Budete to musieť prežiť.” a vystúpila som z auta.

pomohla som pani Claudiovej a ta nasupena sa vybrala smerom k domovu.

“Kam idete?” spýtala som sa

“tak kde ma chceš mať!”

“tak to idete nesprávnym smerom.” otočila sa na mňa a vybrala som sa smerom k novému bytu.
pani sa na mňa pozerala a po chvíľke šla za mnou. čakala som ju pri vchode.

Otázka pre vás
 

Čo bude na obrázku od Alexa?

a Zničený výklad jeho reštaurácií

b Výhražný list

c List s prosbou o neobťažovanie Gréty

Aká bude reakcia pani Claudiovej?

a potešená

b zaskočená
c nahnevaná za plytvanie

©2022 Ženy s.r.o.

nebo

Přihlášení

nebo    

Zapomenuté heslo

nebo

Create Account