75

Ďalšie pokračovanie príbehu je tu! Hlasujte za jeho pokračovanie

15. Kapitola

Silvia

S odhodlanosťou leva som vykročila k recepcii

“Dobrý deň,” slušná formulka, nikdy nezaškodí. Stara pani bola rozčúlenosťou bez seba.

“Deje sa niečo?” pýtam sa s pochopením a pohladím pani po ramene. Nevedela mi odpovedať.

“Vy ste dcéra?” bola prvá otázka regepčnej.

“Nie, doprovod.”

“Tak je mi ľúto nemôžem Vám poskytnúť žiadne informácie.” to ma už rozhodilo

“Nemôžete? Buď mi to poviete vy ale pani keď sa trocha upokojí… A mimochodom pani má dosť rokov, nehanbíte sa ju stresovať? Je to Váš klient nemyslíte? Kde je nejaký lekár?…” chcela som pokračovať a dramatizovať, ale slečna mi skočila do reči

“Lekár je vo svojej ordinácií. Ospravedlňujem sa ale informácie môže poskytovať len rodinným príslušníkom.”

“Chcem hovoriť s vedúcim zariadenia a to okamžite.” narovnala som sa a arogantne ukázala zuby. Slečna zaváhala, ale môj pohľad ju donutil zdvihnúť telefón.

prešla som so starou pani ku kufrom k malým koženým kreslám. Usadila som ju a naliala jej vodu. Po pár minútach prišiel starší plešaty prešedivelí pán o 15 centimetrov nižší odomňa. Usúdila som, že by sm sa mala posadiť, ak chcem niečo s týmto Napoleónom vybaviť.

“Ako Vám môžem pomôcť.” Obrátil sa na recepciu. Tá ukázala na nás a niečo pánovi povedala.

Pricupital k nám a pobozkal pani Claudiovej ruku. Ja som mu svoju podala s mužskou výzvou a jemne som sa nadvihla.

“Teší ma, som Inžinierka Járova.” povedala som zvučne a kládla dôraz na titul.

“Daliborovič.” vyslovil stroho s falošným úsmevom a ruskym prízvukom.

“Je nejaký problém?”

“Áno, vaša recepčná vyviedla z miery pani Claudiovú a ja sa neviem dopátrať aký je dôvod. Odmieta mi ho oznámiť z dôvodu, že nie som priama príbuzná.” povedala som pobúrene

“Ospravedlňujem sa ale…” hodil nepríjemný pohľad na recepčnú, tú to očividne nezaujímalo. “… ale očividne nezvážila správne situáciu. Môžem vás poprosiť?” tomu som sa chcela vyhnuť nechcela som sa postaviť ale tak on to nariadil.

“Drahá povecte nám čo sa stalo.” očividne rozčarovaná sa na mňa pozrela a spustila

“Pani Claudiová mala nastúpiť už minulý týždeň.” povedala akoby to vysvetľovalo všetko.

“A ďalej vyzvala som ju…”

“jej miesto sme poskytli klientovi, ktorý chcel nastúpiť ihneď.”

“Aj pani claudiová chce nastúpiť ihneď namietala som…”

“Ale nemáme miesto povedala recepčná…” a pohľad uprela na riaditeľa, ten očividne duchom neprítomný.

“Ako to, že nemáte miesto? hádam je tu nejaká nastúpna lehota, a som si vedomá, že pani platila zálohu tak? Kde je problém…”

“Pani, nie je miesto.. Jedine v spoločnej izbe…”

“Aha, aký dlhý čas? Asi pol roka a viac.”

Opustila som recepciu a vybrala sa k pani Claudiovej.

“Pani Claudiová? Môžete mi povedať čo sa stalo?”

“Oni predali moje miesto..” povedala cez slzy v očiach “čakala som naň mesiace, skoro rok. A oni ho kľudne posunu niekomu inému, ani sa neobťažovali mi zavolať!” vzlykala.

nevedala som ako reagovať.

“Pani Claudiová, majú ešte jednú možnosť, sú tu spoločné izby..”

“Určite nebudem bývať s nejakým dedkom….”

“Myslím, že tak to tu nefunguje, budete isto bývať s nejakou ženou a môžeme sa ísť aspoň pozrieť ako vyzerá tá izba, ktorú vám ponúkajú?”

na veľké presviedčanie súhlasila a vybrali sme sa na obhliadku. Išli sme výťahom na šieste poschodie. Moderný výťah, hneď som sa spýtala koľko ich a aká je kapacita výťahu. dozvedela som sa že sú 4 s kapacitou 6 osôb, čo je 24 osôb a na jednom poschodí je ubytovaných asi tak 30 ľudí, dosť slabé na to, že ide o dôchodcov, ktorí nevyužijú schody ani náhodou. Chodby pri výťahu vyzerali fajn, pistáciová farba na stenách s tmavozeleným obkladom a podlahou, 5 miest na sedenie pri výťahu. Dosť zle sedenie, nízke veľmi mäkké gauče, imidž pred praktickosťou.
 

ako sme zistili vstup je na ID kartu, ktorú musí dôchodca nosiť stále so sebou, to aby mal nejakú šnúrku na krk aby to nezabudol. nadruhej strane nepotrebuje kľúče. Za dverami je spoločenský priestor. Dizajn prevláda nad funkčnosťou a pohodlnosťou dôchodcov, izba asistentiek, jedáleň. Samostatné izby sú v okolí hlavnej miestnosti. Sterilnosť ma až zastrašuje. Výklad recepčnej ignorujem a sústreďujem sa na detail. Prešli sme samostnú izbu, spolu so sociálnym zariadením a kvázi kuchyňou, pozostávajúcej z dvojplatničky, mikrovlnky, rychlovarnej konvice, minichladničky a nejakého inventáru. Spálna s obývacou izbou s kreslom pre hostí. Ťažné zariadenie je ževraj v každej izbe. Kúpelna bezbarierová s kreslom na umývanie a protišmykovými pogumovanými kachličkami. Trocha neosobné ale váza na stôl by to spravila.

Spoločná izba na tom bola horšie. Bola tam síce kuchynka aj obývačka ale spálňa bola spoločná. Ako v školskom internáte len bez pracovných tolíkoch. Pani Claudiova vyslovila razantné nie a tak sa prehliadka skončila.

Sedíme v aute a neviem čo jej mám povedať…

Gréta

Stala som oproti polonahému mužovi s vyrysovanými svalmi, šibalským úsmevom a moje prirodzenie hovorilo áno. Nepýtal sa či môže vstúpiť proste vstúpil. Ovoňal mi vlasy a pokožku. Z neho bol cítiť pot z práce. Vzrušuje ma to.

Bozkával ma na krku a rukami sa chvatne dostával k mojim trasúcim sa prsiam. Nie čo vo mne hovorilo nie. Rýchlo som to zahriakla. Milovanie, sprcha, milovanie. Táto monotónosť ma neprestávala baviť a očividne nie Martina. Vyzeral byť šťastný a ja tiež. Cítila som sa sama sebou.

Silvia

Cesta ubiehala pomali. Stmievalo sa. Odbočila som na príjazdovú cestu k domu. V tichu som sa lúčila so svojim dom. Pani vystúpila zobrala si kabelku a batožina ostala na mňa. Aké milé. Táto absurdita mi vyvolala úsmev na tvári. čo neostalo bezpovšimnutia.

“Čo vám je smiešne drahá?”

“Nič madam.” povedala som ako poslušné dievčatko

“Hm…” povedala “veľavravne”.

Doniesla som batožinu do domu, zložila ju v obývačke.

“Tak…” povedala som.

“Tak čo drahá?” tento absurdný rozhovor som nevedela ani začať ani skončiť. Cítila som sa vyčerpaná a sklamaná.

“Tak kedy začnete s prerábaním?” nadhodila.

okúzleným pohľadom som na ňu pozrela.

“Zmluva platí len si nájdem nový domov dôchodcov. Dúfam, že vám nebude vadiť keď tu pár dni pobudnem.” povedala.

“Jasne že nie… myslela som si.. no nič. Ďakujem veľmi pekne. Keď prídem tak aj so statikom a dizajnérkou…” povedala som.

“Dobre…” strohá jasná odpoved ma vyhodila z domu.
 

Gréta

Večerná návšteva sa stala rituálom a ja som nedočkavo čakala na prílev vášne, ktorý ma bude opantávať.

Moje prebudenie prišlo vo štvrtok na pracovnej porade s Alexom. Cítila som sa menejcenne. Zradila som ho. nedokázala som sa mu pozrieť do očí a byť s ním v jednej miestností nakoľko jeho pohľad ma opantával a spaľoval. Nekonečná hodina ubehla a ja som chcela konečne utiecť a byť zatvorená so svojou hanbou v kancelárii. Formálne som sa rozlúčila a utiekla. Zbabelo do svojho kúta.

Silvia

Prečítala som si pár recenzií a stiahla katalógi jednak  domovou dôchodcov a jednak architektov, nábytkov a farieb. Odhodlaná som so statikom  prišla k domu. Pani nás privítala a so zmiešanými pocitmi som si všimla že všetok nábytok je pripravený na vysťahovanie. Starostlivo sú zabalené dekoračné poháre a porcelán. Všetko až na izbu starej pani a TV.

“To ste nemuseli… Nie je to nutné… teraz…”

“Koľko bude ten pajác chodiť okolo domu?” spýtala sa trochu nahnevane.

“Neviem…”

“A vieš čo vlastne robí?”

“No určuje či je dom staticky v poriadku.”

“Isto podľa mňa sa to robí meraniami a nie behaním okolo domu.”

“No…” chcela som niečo povedať no nevedela som čo, našťastie prišiel pán dnu.

“Dom je v poriadku. Poznám tento dom. Staval ho môj otec.” usmial sa a dal mi pečiatku na príslušné tlačivo so stavebným povolením. Prvý úspech.

Gréta

Môj útek nič nevyriešil. Ozvalo sa klopanie na dvere a cez sklo som videla, že tam stojí Alex. Zatiahla som  žalúzie a otvorila mu dvere vstúpil. Nedočkavý pohľad.

“Si iná. Krásne iná.” povedal a sadol si na stoličku.

nevedela som povedať a tak som si sadla oproti nemu

“Smiem ťa pozvať na večeru a drink, do klubu?” povedal tajomne a ja som vedela aký klub myslí.

“v Sobotu?” povedala som skôr informačne ako fakt.

“Platí o siedmej ťa vyzdvihnem.” postavil sa odišiel.
 

Otázka pre vás:

1 Čo zaujímavé sa udeje u Silvie? – NAVRHNITE!

2 Zomelie sa niečo medzi Alexom a Martinom?

a. áno

b. nie

c. iba sa obídu a martin si to vyrieši s Grétou

©2022 Ženy s.r.o.

nebo

Přihlášení

nebo    

Zapomenuté heslo

nebo

Create Account