46

Čítajte s nami ďalšie pokračovanie online príbehu a hlasujte za jeho pokračovanie

14. Kapitola

Gréta

Napätie sa dalo krájať. Jeho ruka bola teplá a mozoľatá, za nechtami mal špinu. Bol to pracovitý muž, so svalmi a silnými rukami. Dívala som sa na jeho tepnu na krku. Pulzovala. Pozrel sa na mňa, premeral si ma zhora-nadol a späť, zastavil pohľadom na mojich malých prsiach a ľavou rukou jedno chytil. Hladkal ho a šúchal mi bradavku. Nebránila som sa. Užívala som si túto drsnú lásku. Nič viac nerobil. Jeho zhypnotizovaný pohľad ma rozrušoval. Rozopla som si gombík na blúzke a chcela som aby si užil. Cítim za neho zodpovednosť. Neviem kedy naposledy mal ženu. Nikdy som tu žiadnu nevidela. Sex z ľútosti? pomyslela som si. Áno to chcem, chcem vidieť ako sa uspokojuje.

Môj signál hneď zaznamenal, pustil mi ruku aj prsník a hneď začal dychtivo rozopínať ďalšie. Pohyb v jeho nohaviciach mi vyčaril úsmev a rozochvel podbruško. Vyzliekol mi blúzku a pohľadom malého chlapca hltal moje skoro-nahé telo. Pohladil ma po krku, privrela som oči. Chcela som sa ho dotknúť. Chytil mi ruku, pobozkal ju a vložil ju do svojho rozkroku. Usmiala som sa na neho. Zhúpol sa ku mne na pohovku. Rozopla som mu nohavice a ucítla som, že je viac ako vzrušený. Je pripravený, pevný a bez zbytočných chlpov.

Šikovne mi rozopol podprsenku a venoval sa mojim prsiam. Jazykom dráždil bradavky, jemne ich hrýzol a cmúľal. Obbozkal každý jeden prsník a jazykom skĺzol po boku k sukni.

Chvatne ju vyhrnul zahryzol sa mi do vnútorného stehne, jajkla som ale nie bolesťou. Túžbou. Ponoril tvár do mojich nohavičiek a silno dýchal. Tlak jeho dychu ma vzrušoval a dráždil môj klitoris. Nové pocity. Cítil, že aj ja som pripravená. Prstom mi odhrnul nohavičky a ochutnal ma. Moje nadšenie sa nedalo skryť. Vedel, že ho chcem – hneď zaraz. Pritom ako vstával mi stiahol nohavičky. Natiahol ruku a druhé šuflíka pod televízorom, vytiahol kondom. Predomnou sa s ním pohral a potom si ho natiahol. Ležala som na gauči, ani som sa nesnažila zakryť alebo potiahnúť sukňu nižšie. Prešla som si rukou po prsiach a on pristúpil. Celou šírkou jazyka mi prešiel od rozkroku až po krk a potom zasunul.

V pôžitku som sa k nemu viac pritlačila. Hlavu mal zloženú v jamke na mojom ramene. Tesne pred mojim vyvrcholením strčil ruku pod môj chrbát aby sa dostal hlbšie. Svojim prejavom vášne som sa nebranila, vzdychala som a usmievala sa. Pri jeho ejakulácii si ma tlačil viac a viac. Tento jemný tlak vo mne vyvolal ďalšiu vlnu orgazmu. Chcela som ju ale aj nechcela. Posadil sa spolu so mnou nasadenou na jeho prirodzení. Pritlačil si ma k sebe. Moje stuhnuté bradavky sa dotýkali jeho prsných svaloch. Zničený účes som si nevšímala. Užívala som si vlnu pociťovanej lásky, a bezpečia.

Pobozkal ma obratne na pery.

“Neodchádzaj… Chcem… ťa… znova… a …. znova….” šepkal cez bozky. V tú sekundu som ho chcela aj ja…. nedokázala som odpovedať.

“Ostaň…” povedal rázne. Inak ako sa vždy so mnou rozprával. Naposledy vykonal pohyb a potom ho vytiahol. Cítila som sa prázdna. Zvalila som sa späť na gauč v celej svojej kráse. Prešiel mi rukou po bruchu a prikryl ma dekou, čo bola prehodená cez operadlo.

“Oddychuj… idem sa umyť…” povedala ešte sa na mňa pár sekúnd pozeral. Ja neschopná slova, pohybu a akéhokoľvek reflexu som sa len usmiala, pritiahla si jemnú deku a nechávala doznieť pocity slasti.
Silvia

“Bolo to dávno, moja drahá…”

“To ma nezaujíma, potrebujem to vedieť….”

Stará pani sa zdvihla a prešla do kuchyne. Z jediného šuplíka na kľúčik, ktorý mala zavesený na krku, vytiahla niečo ako diár. Prišla späť a začala listovať. Bez slova.

“Poprosím Vás aby ste odišli….” pozrela sa prísne na prisediace.

Dámy sa na mňa pozreli, ja som prikývla na znamenie, že môžu odísť. Odišli bez pozdravu a pani Claudiová ich asi ani zdraviť nechcela. Prezerala si svoj diár, v tichosti.

“Ešte vypnite tú kameru…”

“Myslím si, že radšej nie…”

“Povedala som, aby ste to vypli, mladá dáma.” jej zakalený pohľad ma presvedčil. Vypla som kameru a sadla si oproti do kresla.

“Tak, môj syn ma sklamal… Presne tak ako jeho otec…” začala.

preložila som si ruky na hrudi a počúvala.

“Opustili ma obaja. Nechcela som aby bol ako môj manžel. Myslela som si, že som ho dobre vychovala. Áno podobal sa na manžela, ale bol múdry, vedel matematiku, ovládal počítače, bol najlepší v tíme…” podala mi fotku asi 13 ročného chlapca, so silnými ramenami a nad hlavou držal víťazoslávne pohár. Bol v bledom drese, nakoľko fotografia nebola farebná nedali sa určiť farby.

“Asi mesiac po tej fotografii odišiel manžel na misiu… “

pozrela sa na krík ruží..

“Už sa nevrátil, prosila som ho aby tam nešiel, že má syna a chceme ďalšie deti a rodinu… Marek si to vypočul, celú našu hádku. Nenávidel ma za to, že som otca pustila preč aj za to čo som manželovi povedala. Marek otca obdivoval. Otec ho naučil všetko – zodpovednosti a nanešťastie aj tomu čo je povinnosť…”

Otočila ďalšiu stránku diára a vytiahla odtiaľ smútočne oznámenie.

“Už sa nevrátil… a Mareka som nezvládala. Vyčítal mi, že som manžela nepodporila v jeho povinnosti, že mám byť na neho hrdá. Neznášal ma aj za to, že som tú jeho milovanú armádu nevpustila na cintorín. Nechcela som ich tam, zničili mi rodinu… Prvý krát a aj potom….”
 

“Keď mal Marek 15 rokov, prišiel list, že ho prijali na vojenskú akadémiu. Od zlosti som sa skoro zrutila. Spravil mi to poza chrbát, dovolil si prihlásiť nášho jediného syna na vojenskú akadémiu. Bola som rozhodnutá, že ho tam nepustím a pôjde na školu, ktorú si vybral.” stiekla jej slza po líci, rýchlo si ju utrela a s kamennou tvárou pokračovala.

“Nechcela som to Marekovi povedať, ale našiel ten list. Bol z toho nadšený, snažila som sa ho presvedčiť aby tam nešiel. jediné čo mi povedal je, že chce byť ako otec. Na to som mu povedala, že už je ako on. A že vždy bude aj keď pôjde na inú školu. Namietal, chcel ísť na vojenskú akadémiu a nič iné nevidel. Zakázala som mu to a prihlásila na vopred dohodnutú školu. Zbalila ho na internát a vyprevadila na stanicu.”

Znova jej pohľad padol na ruže.

“Bol nahnevaný, celé prázdniny sa so mnou poriadne nerozprával… To bol posledný deň keď som ho videla. Miesto potvrdzujúceho telefonátu zo strednej odbornej školy informatickej mi prišiel list z vojenskej akadémie o úspešnom zapísaní a prijatí syna do prvého ročníka, s jeho študijným plánom a rozvrhom. So žiadosťou o popísanie pár dokladov, nakoľko chápu, že som nemohla osobne prísť… Neviem čo chápali, neviem čo im povedal…”

“To je všetko? išiel na inú školu ako ste mu vybrali?” pozrela na mňa nechápavým pohľadom.

“Armáda mi zobrala manžela aj syna. Keď prišiel na letné prázdniny domov, bol iný. Bol z neho muž. Povedala som si, že to nechám tak. Rozprával mi o škole aké to tam je super a všetko, o tom že je najlepší a že je ako otec. Povedala som mu, že to nechcem vedieť. Akceptoval to. Takto v tichosti sme trávili všetky letné prázdniny, až kým neskončil. Dúfala som, že pôjde na vysokú školu. Šetrila som na to. A on išiel na vojenskú vysokú školu, že si ju nebude musieť platiť. Ja som vedela čo to znamená. Bude musieť odslúžiť si službu. A kolotoč sa opakoval, len nie z 15ročným pubertiakom ale s niekym horším s 19ročným silným mladým mužom s prísnym pohľadom. Vtedy som sa ho začala báť. Jeho reakcia na moju, podľa neho nepodporu, bola prehnaná kričal na mňa a rozbil stôl. Odišiel z domu. Myslela som, že už sa nevráti. Ale vrátil sa v noci, opravil čo rozbil a napísal mi list. Že mu to je ľúto ale už je to tak, a že ide na vysokú vojensku, že bude z neho generál miesto otca. Vrátil sa pred pár rokmi stál pred bránou a nevstúpil do dvora. Prišiel vo vojenskom džípe s uniformou a odznakmi a bez ruky. Spýtala som sa, či to za to stálo. Povedal mi, že čakal, že som sa zmenila. Podal mi list a odišiel.”
 

“Čo bolo v tom liste?” bola som nedočkavá. Predstavovala som si nevďačného krypla

“Bolo tam vyznamenanie a poďakovanie, žene, ktorá obedovala manžela a syna. Spálila som ho.” ostalo ticho. dlhé ticho a ja som nevedela čo povedať. Zobrala som pero a podpísala papier.

“Ďakujem drahá.” zodvihla pero a podpísala papier aj ona.

“Aký je tvoj plán?”

“No, najskôr si to musím premyslieť a zavolam jednej mojej kamarátke, je architektka. Zrealizujem si prieskum trhu stavebných firiem a najdem si prácu.”

“Dobrý plán.”

“Môžete tu ostať, koľko budete potrebovať.” povedala som, cítila som to ako zodpovednosť.

“Som zbalená a dnes mám nástup.” povedala.

“Ako?” povedala som zarazene. Stará pani sa len usmiala

“Môžeš ma tam zaviesť?”

“Ako ste vedeli, že to podpíšem, kľudne som to mohla odmietnuť.”

“Ale drahá taká ponuka sa neodmieta….” vyšla do svojej spálne doniesla pár tašiek.

“Zvyšok je v izbe.” a vybrala sa k môjmu autu.

poslušne som jej zobrala ďalšie dve cestovné tašky a kufrík a vybrala sa za ňou. Stála pri aute. Otvorila som kufor naložila veci do auta. Pani Claudiová sa pozerala na svoj dom, záhrada a posla vzdušný bozk. Vyvolalo to vo mne veľkú melanchóliu a cítila som sa, akoby som jej zničila života.

Nasadla do auta. A vybrali sme sa do domova dôchodcov na druhej strane mestečka. Zaparkovala som hneď pri vstupných dverách.

“Mám ísť s vami?” spýtala som sa.

“Drahá to zvládnem… Len mi vylož veci na recepciu….” povedala nežne a vybrala sa správnym smerom.

Kým ja som preniesla jej veci na recepciu stará pani sa dohadovala so slečnou na recepcii. Obe výrazne gestikulovali a stará pani vyzerala by zaskočená. Rozhodla som sa, že to preverím.
 

Gréta

Zobudila som sa vo svojej posteli s pohárom vody na nočnom stolíku. Zabalená v perine a dvoch dekách, nahá. Cítila som sa oddýchnutá a uvoľnená. Pri pohľade na hodinky som sa nevydesila. Zopakovala som si ranný rituál a vybrala sa do práce. Prišla som niečo po deviatej hodine. S úsmevom na tvári som obchádzala kolegoch v čiernej sukni a červenom tope s výstrihom a rozpustenými vlasmi.

Zamierila som rovno do zasadačky a počúvala prezentáciu. Zvedavé pohľady kolegov som ignorovala. Noc bola ako sen, na ktorý sa nedá zabudnúť. Možno to bol len sen. Bola som u seba v posteli. Bola som vydesená. Možno som len bežala rovno k sebe. Veď som držala kľúče od bytu v ruke? či nie? Výťah zastavil, otvorila som dvere…. Martinove oči a penis…. zatriasla som hlavou.

“Ďakujem za prezentáciu, prosím aby ste ju uložili na centrálne úložisko…” dala som strohé inštrukcie kolegom. postupne sa vyprázdňovala zasadačka. Ostal tam iba Peter (kolega na projekte pre Alexa).

“Áno?” spýtala som sa.

“Volal mi niekoľkokrát pán Olive, že sa pokúšal s tebou spojiť a máš vypojenú linku.”

“Och zabudla som nahlásiť presmerovanie…” odpovedala som nezaujato

“Povedal som mu, že si zaneprázdnená a že sa môže vo všetkom obrátiť na mňa.”

“To je dobre budeš vedúci projektu.”

“Vážne?”

“Áno…”

“Tak si s ním môžem dohodnúť stretnutie?” vyzeral nadšený, Silvia mu moc šancí nedávala, vlastne žiadne.

“Môžeš…”

“A mimochodom prišli už nejaké životopisy…”

“Áno vybrali si si už niekoho?”

“Áno jednu mám pár adeptov, donesiem ti ich ukázať?”

“Môžeš teraz by sme si to spolu prešli…”

“Jasne…” Peter vyzeral inak. Taký nadšený a uvolnený. Vôbec ne nahnevane.

za minútu bol späť. Ja som si pozrela svoju odkazovú schránku, našla som tam niekoľko hovorov a správ od Alexa. Och Alex, čo budem s tebou robiť.

S Petrom som vybrala niekoľko adeptov na pohovor. A poslala som ho na personálne aby to zariadili. Dúfam, že to bude čoskoro.

Na obed som sa s vedúcou finančnej sekcie marketingu. Celý obed sa niesol v duchu musíte fakturovať, musíme mať aktívne saldo a bla bla bla a peniaze a faktúry. Dosť som bola znechutená z prístupu vedenia. Všetko je len o peniazoch a to bude asi najväčšia časť mojich problémov, vymáhanie peňazí a dohody.

Poobede som pokračovala v návrhu reklamy pre Alexa. Konečne som robila to čo ma baví. Svoje koncepty som položila Petrovi na stôl, s odkazom Kopnutie múzy alebo len inšpirácia. Všimla som si na jeho stole fotografiu veľmi pekného malé dievčatka. Nevedela som že má dcéru. Aspoň si myslím, že to je jeho dcére. Hromada hračiek pod jeho stolom mi pripomenula moje posedenia v malej meetingovke. Isto je plná hračiek stále a Peter len vyberá vhodné kusy. Prišlo mi pozvanie na pracovné stretnutie s Alexom, tak ako milion ďalších pozvánok s klientmi. Na toto musím ísť  a musím sa mu ospravedlniť.

Rituálne nakupovanie a cesta domov. Výťah sa šuchtal. A ani neviem ako som bola vo svojej sprche, oholená a umytá a plná túžby.
Moje myšlienky neostali bez odpovede. Ozvalo sa zaklopanie na dvere. V župane som otvorila.


Otázka pre Vás:

      1. Kto zaklopal u Gréty?

                  a. Martin

                  b. Alex

                  c. Zla správa

      2. Čo zistí Silvia v domove dôchodcov?

                  a. Starú pani neprijmú, lebo nebude miesto

                  b. Stará pani dostane infarkt
                  c. Stará pani odmietne nastúpiť
Hlasovať môžete priamo do komentárov pod článkom, už v pondelok na vás čaká ďalšia kapitola.

©2022 Ženy s.r.o.

nebo

Přihlášení

nebo    

Zapomenuté heslo

nebo

Create Account