V prvom rade by som rada napísala, že nik sa nemusí dostať až tak ďaleko, aby musel ochorieť a nájsť samého seba. Ja som bola varovaná mnohými spôsobmi, ale ani jeden z nich mi nedal pocítiť takú dôležitosť zmeny ako práve choroba. Vždy som sa považovala za uvedomelého a pozitívne naladeného človeka. Veď toľko sa toho písalo o pozitívnej energii, ktorá je pre život dôležitá. Dnes viem, že byť dobre naladený je síce krásne, ale len pokiaľ to tak skutočne cítite vo vnútri vašej duše.
Ak však cítite smútok a bolesť a cez to všetko presvedčíte samých seba, že ste šťastný robíte chybu. Idete proti sebe. Ja som takto fungovala niekoľko rokov. Cítila som bolesť, osamelosť a niekedy veľký hnev, ale vždy som to potlačila. Pri každej negatívnej myšlienke a to už, či bola emócia z prostredia alebo z ľudí, nikdy som ju nenechala voľne prejsť a takto sa všetko to trápenie a zlosť vo mne hromadilo. Dostalo sa to až do štádia, keď sa z toho stala hrčka v priemere 16mm v mojom oku. Nikdy som na svete nechcela vidieť nič zlé. Vždy som sa snažila vidieť všetko dobré, dokonca bola by som schopná obrániť aj vraha.
Dnes viem, že toto nie je cesta k uvedomelosti. Nepíšem tu o tom, aby ste mysleli negatívne, aby ste sa trápili a hnevali, ale aby ste si to občas DOVOLILI spraviť samy pre seba. Len tak nechať voľne emócie prejaviť bez núteného potláčania. Keď máte chuť plakať plačte, ak sa chcete hnevať tak prejavte hnev, ak sa chcete smiať tak sa smejte. Všetko robte, ale vedome a s pocitom, že to robíte pre seba a začnite hneď. Poznám kopu ľudí medzi ktorých som patrila aj ja a ich jediným nešťastím bol strach. Strach je považovaný za najsilnejšiu emóciu, ktorú môžeme prežívať. Dovolím si povedať, že je niekedy silnejší aj ako láska, ale to len vtedy,keď mu to dovolíme.
Napriek tomu, že strach vyplýva zo sebalásky, si taktiež musíme uvedomiť aj to, ako veľmi nám strach bráni robiť to, čo skutočne chceme, pretože je prirodzené, že ak milujeme sami seba máme potrebu sa chrániť.Tie najťažšie veci sú vždy tie najjednoduchšie. Stačí to spraviť a verte mi je to lepšie, keď sa motivujete vy a nie choroba, aby ste sa konečne odovzdali a začali žiť.
Od útleho detstva nám sú celým našim systémom vštepované akési zákony prežitia. Ako máme vychovávať deti, aby sa z nich stal  „ poctivý občan“ , ako vyštudovať školy, ktoré nám majú pridať nie vedomosti, ale ego na papieri, ktoré nás posunie vraj o krok bližšie k”správnemu človeku”ako sa máme správne obliekať, ako správne vyzerať, ako sa stravovať, liečiť a po najnovšom aj ako sa nechať pochovať. Celý náš systém je centrálne riadený či si to už uvedomuje-me alebo nie.
Čo tým chcem povedať? Je úplne normálne a prirodzené, že máme strach urobiť niečo inak ako nám je od detstva určované. Dnes verím a vídím, že sa veci menia. Ľuďia už nechcú piť vodu, ktorú si otrávili, nechcú jesť potraviny, ktoré si znečistili a udržovať choré vzťahy založené viac na strachu milovať ako na skutočnej vedomej láske. Je na každom z nás, ktorou cestou sa vyberieme. Nemôžem povedať, že som sa úplne zbavila strachu, ale podarilo sa mi ho aspoň do istej časti zredukovať a to aj vďaka tomu, že som si uvedomila, že sme všetci len jedno.
Všetci sme len jeden nádherný celok. Raz som počula, že dobra je na svete viac len zlo vie hlasnejšie kričať. Je dôležité si to uvedomiť. Svet je tak krásny, ale treba ho vnímať cez otvorené oči a nie cez ego, ktoré máme všetci dokonca aj tí, ktorí tvrdia, že ho nemajú. Ego je našou súčasťou a snažiť sa potláčať a bojovať proti niečomu, čo máme v sebe je hlúposť. Záleží vždy len na tom akú silu v jeho prejavení mu dáme. To, že tvoríme všetci len jedno dáva veľkú informáciu aj o tom, že Boh, vesmír podľa toho ako to už vy cítite nám dáva rovnaké vlastnosti a to aj dobre aj zlé. Akonáhle pochopíme, že tie, ktoré my označujeme ako zlé vyplývajú len zo strachu a z volania o pomoc a sú len odrazom nedostatočnej sebalásky zrazu všetko obviňovanie a hnev zmizne. Dôležité však je, že všetci na to môžeme prísť v iný čas. Nik a nič v našom svete nedozrieva v ten istý okamih. Ako plody ktoré jeme tak aj ľudia s ktorými žijeme.
A tak moja rada je, ak aj po prečítaní tejto úvahy pociťujete k niekomu hnev a negatívne pocity nepotláčajte ich. Naopak naplno ich prežite a vedomo si ich uvedomujte a nebuďte prekvapený ak sa nakoniec premenia v lásku, lebo takto to v našom svete funguje.
NAMASTE  *heart*

0 Komentářů

Napište komentář

©2024 Ženy s.r.o.

nebo

Přihlášení

nebo    

Zapomenuté heslo

nebo

Create Account